Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
Pápežská Rada pre Spolocenské Dorozumievacie Prostriedky
Communio et progressio
IntraText CT - Text
Previous - Next
Click here to hide the links to concordance
PRVÁ ČASŤ

SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ
PROSTRIEDKY Z KRESŤANSKEJ PERSPEKTÍVY: ZÁKLADY NÁUKY

6. Hoci sú spoločenské komunikačné prostriedky adresované jednotlivcom, týkajú sa celej spoločnosti a hýbu ňou,1 pretože prinášajú informácie z celého sveta veľkému počtu ľudí a ovplyv-ňujú ich duše a mysle. Sú jednoducho potrebné na hlbšie pochopenie často zložitých problémov a konania súčasnej spoločnosti. Preto sa na spoločenské komunikačné prostriedky vzťahujú tie isté princípy, ktoré určujú ľudské spolužitie podľa kresťanského pohľadu.
V súlade so zámerom Prozreteľnosti sú tieto vynálezy uspôsobené vyjadrovať ťažkosti i nádeje spoločnosti a nachádzať odpovede na otázky, čo sa deje tým rýchlejšie, čím užšie sú ľudia vzájomne spojení. Toto je prvoradá zásada, z ktorej vychádza kresťanské posúdenie úžitku, aký vyplýva z použitia týchto prostriedkov na dobro ľudstva.
7. Kdekoľvek speje ľudská činnosť k zlepšeniu pozemských podmienok života, najmä ak ide o najnovšie výdobytky vedy a techniky, tam podľa kresťanského pohľadu, v úcte voči človeku, vzhľadom na potreby človeka a na celé dejiny, sa vynára jedna odpoveď - často neuvedomená - na Boží príkaz pre človeka, aby si «podrobil zem a vládol nad ňou».2 Týmto spôsobom sa človek zároveň stáva účastníkom a pokračovateľom diela, ktoré Boh stvoril a zachováva.3 Do takéhoto ponímania skutočnosti možno vložiť spoločenské komunikačné prostriedky, ktoré zohrávajú veľkú úlohu vo výmene poznatkov medzi ľuďmi a v ich vzájomnej a účinnej spolupráci. Keď totiž Boh stvoril človeka na svoj obraz, zároveň mu dal možnosť zúčastňovať sa na jeho vlastnej stvoriteľskej moci, ktorá sa má prejavovať v budovaní pozemskej obce.4

8. Spoločenské komunikačné prostriedky sú zo svojej prirodzenosti zamerané na vytváranie častých medziľudských kontaktov a následne na vytváranie zmyslu pre vzájomné puto. Týmto spôsobom človek, akoby vedený Božou rukou, sa spolu s ostatnými ľuďmi, svojimi bratmi podieľa na splnení dejinných Božích zámerov.5 Spolunažívanie a jednota ľudstva, prvoradý cieľ akejkoľvek komunikácie, v súlade s kresťanskou vierou, nachádza svoj vzor a zavŕšenie vo večnom trojičnom spoločenstve Božom - Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorí žijú jeden božský život.

9. Spoločenské komunikačné prostriedky sa môžu veľmi pričiniť o jednotu medzi ľuďmi. Nevedomosť alebo nedostatok dobrej vôle však môže mať aj opačné následky, že totiž môže dôjsť k ešte väčšiemu rozdeleniu a nezhodám medzi nimi. Veľmi často totiž pozorujeme, ako sa týmito prostriedkami popierajú alebo prekrúcajú základné hodnoty ľudského života. Tieto nezriadenosti vedú kresťanskú myseľ k názoru, že človek potrebuje oslobodenie a vytrhnutie z moci hriechu, ktorý spôsobil prvý pád ľudského rodu.6

10. Človek sa vlastnou vinou odvrátil od svojho Stvoriteľa a po vnútornom rozpoltení, ktoré nasledovalo po hriechu, sám upadol do zhubnej roztržky so svojimi bratmi, ktorá zabránila potrebnému porozumeniu medzi ľuďmi.7 Božia láska sa však nedala odmietnuť. Sám Boh totiž, keď nadišiel čas spásy,8 vstúpil do kontaktu s ľuďmi, a keď sa priblížila plnosť času, obrátil sa k nim,9 a «Slovo sa telom stalo».10 Kristus, vte-lený Boží Syn, Slovo a obraz neviditeľného Boha, 11 vyslobodením ľudského rodu skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie, so všetkou hojnosťou a veľkou štedrosťou urobil všetkých účastnými na pravde a Božom živote.12 Sám, ako jediný Prostredník medzi Otcom a ľuďmi prinavrátil pokoj a zjednotenie s Bohom a utvoril bratský zväzok medzi ľuďmi. Odvtedy sa základ a najvyšší vzor zjednotenia nachádza v Bohu, ktorý sa stal naším bratom a prikázal učeníkom, aby ohlasovali Dobrú zvesť všetkým národom po všetky časy,13 verejne ju ohlasujúc «na svetle» a «zo striech».14

11. Kristus sa v čase svojho pozemského života dal poznať ako dokonalý Ohlasovateľ - vzor dokonalej komunikácie. Svojím vtelením sa zaodel prirodzenosťou tých, ktorí raz mali prijať jeho posolstvo, a ktorý ňou prenikol a jemu vlastným spôsobom naplnil všetko svoje kázanie a celý svoj pozemský život. Božie posolstvo hlásal úprimným a prístupným spôsobom - medzi svojím ľudom - ohlasujúc ho celé, bez kompromisu, účinne a vytrvalo. Vo svojom ohlasovaní - komunikácii - prijal taký spôsob reči a myslenia, ktorý bol vlastný ľudu jeho doby, krajiny a jeho položeniu.
Napokon samo ohlasovanie - komunikácia - je niečo viac, než odovzdávanie myšlienok alebo prejavov srdca; podľa svojej povahy je to predovšetkým dávanie sa z lásky. Preto je Kristovo ohlasovanie - komunikácia «Duch a život».15 Ustanovením Eucharistie nám Kristus dal najvyššiu možnú formu vzájomného stretnutia a spojenia, ktorú možno poskytnúť ľuďom na zemi, menovite: spojenie medzi Bohom a človekom a cez túto zmluvu zároveň blízke a dokonalejšie spoločenstvo medzi ľuďmi navzájom.
Napokon nám Kristus ohlasujúc poslal svojho Ducha Oživovateľa, ktorý je podstatou svornosti a jednoty.16 Kristus je plnosťou všetkého v Cirkvi,17 ktorá je tajomným Telom Kristovým a skrytou plnosťou osláveného Krista: takto v Cirkvi oživovaní Slovom a sviatosťami kráčame v nádeji v ústrety konečnému zjednoteniu tam, «aby bol Boh všetko vo všetkom».18

12. «Medzi obdivuhodnými vynálezmi techniky»,19 ktoré napomáhajú spoločenskú komunikáciu medzi ľuďmi, veriaci kresťan nachádza aj tieto nástroje plánov Božej prozreteľnosti, podporujúce svornosť medzi ľuďmi putujúcimi na zemi. Tieto nové prostriedky sú podnetom pre nové potreby ľudí a zároveň si vytvárajú takpovediac svoj vlastný «jazyk», ktorý napomáha vzájomné poznanie a dokonalejšie zblíženie sa medzi ľuďmi. A tak o čo skôr nastane medzi nimi vzájomné porozumenie a vzájomná priazeň, o to viac budú otvorenejší pre uplatňovanie spravodlivosti a pokoja, úcty a dobročinnosti, vzájomnej pomoci, lásky a napokon vzájomného spoločenstva. Preto je oprávnené považovať spoločenské komunikačné prostriedky za jedny z najúčinnejších nástrojov a možností, ktorými môže človek vplývať na upevnenie lásky, ktorá napokon môže splodiť spoločenstvo.

13. Preto nahlas vyzývame všetkých ľudí dobrej vôle vyvinúť spoločné úsilie, ktoré bude viesť k tomu, aby spoločenské komunikačné prostriedky užitočne slúžili hľadaniu a objavovaniu pravdy i ľudskému pokroku. Kresťan na základe svojej viery poznáva, že tento cieľ dosiahne najskôr vtedy, keď sa čím viac bude evanjeliová zvesť rozširovať týmito prostriedkami v uskutočňovaní bratského spoločenstva s ostatnými ľuďmi zahrnutými starostlivosťou jedného Otca. Účinná spolupráca a vzájomné spoločenstvo medzi ľuďmi závisia od ich dobrej vôle, na ktorú vplývajú rôzne okolnosti, ktoré prichádzajú na človeka znútra - z jeho srdca i zvonka - zo strany spoločnosti a techniky. Preto hodnota a význam spoločenských komunikačných prostriedkov sa meria veľkosťou ich úžitku pre slobodu človeka.

14. Pretože človek určuje spôsob použitia vynálezov spoločenskej komunikácie, morálne zásady, ktoré sa na ne vzťahujú, vychádzajú z náležitej úcty voči dôstojnosti ľudskej osoby, ktorá má mať účasť na spoločenstve adoptívnych Božích synov. Zároveň však tieto zásady majú svoj základ aj vo vnútornej prirodzenosti spoločenských komunikačných prostriedkov a z kvalít vlastných tomu-ktorému prostriedku. Toto sa uvádza aj v Konštitúcii Gaudium et spes: «Totiž zo samej okolnosti stvorenia sa všetky veci vyznačujú vlastnou stálosťou, pravdivosťou, dobrotou, vlastnými zákonmi a vlastným poriadkom - to všetko musí mať človek v úcte...»20

15. Ktokoľvek by teda chcel prostriedky spoločenskej komunikácie a ich správne používanie zaradiť do dejín stvorenia a vykupiteľského vtelenia, ako aj posúdiť ich vážnosť, bude musieť, aby pochopil celého človeka a aby už predtým od základu poznal povahu spoločenskej komunikácie a jej prostriedkov. Takto sú všetci masmediálni tvorcovia (čiže tí, ktorí pracujú so spoločenskými komunikačnými prostriedkami v rámci svojho poslania) povinní v súlade s vlastným svedomím nadobudnúť dostatočné odborné vedomosti, zručnosť, absolvovať náležité štúdium i formáciu, aby svoju úlohu v tejto oblasti mohli náležite splniť. 21 Táto požiadavka je o to naliehavejšia, o čo dôležitejšie sú povolania a služby týchto tvorcov vzhľadom na silu a vplyv jednotlivých spoločenských komunikačných prostriedkov. Predovšetkým sú touto požiadavkou osobitne viazaní tí, ktorí majú pomáhať svojím výkladom a úsudkom vytvárať vlastný správny úsudok tým ľuďom, ktorí sú nezrelí a ktorých duchovná kultúra nie je na zodpovedajúcej úrovni. Táto povinnosť a požiadavka sa týka všetkého, čo je schopné udúšať alebo oživovať hodnoty ľudskosti v jednotlivcoch alebo celých skupinách ľudí. Nemožno nič zanedbať z toho, čo umožní príjemcom (čitateľom, poslucháčom, divákom) správne pochopiť všetko, čo sa k nim dostáva prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov, čo im umožní, aby z toho mali skutočný úžitok a napokon z toho, čo im uľahčí ich úsilie o aktívny podiel na živote celej spoločnosti. Až vtedy tieto prostriedky dosiahnu svoju úplnú účinnosť.

16. Celkovú hodnotu rozličných prostriedkov spoločenskej komunikácie účinkujúcich v určitom prostredí treba posudzovať podľa toho, či slúžia spoločnému dobru,22 teda nakoľko odovzdávaním informácií, sprístupňovaním umenia či sprostredkovaním zábavy pomáhajú upevňovať spoločenský život a ľudský pokrok. Tieto prostriedky majú prinášať nielen kusé správy vytrhnuté zo súvislostí, ale majú informovať aj o súvislostiach a okolnostiach udalostí, aby všetci príjemcovia správne pochopili problémy spoločnosti a mali takto z toho vlastný úžitok pre svoje myslenie a prácu. Je zároveň potrebné zachovať rovnováhu medzi oficiálnymi informáciami pre verejnosť, poučnými, vzdelávacími a zábavnými programami.

17. Základným zákonom každej komunikačnej činnosti je úprimnosť, overenosť a pravda. Na dôstojnú komunikačnú činnosť nestačí len dobrý úmysel a dobrá vôľa. Okrem toho je potrebné informovať o udalostiach a faktoch pravdivo, to znamená podávať ich pravdivý obraz zhodný s vnútornou pravdou o prenášaných faktoch a udalostiach. Záslužnosť a morálne dobro akejkoľvek spoločenskej komunikácie nezávisí len od témy, ktorou sa zaoberá, alebo od náuky, ktorá z nej vyplýva, ale aj od dôvodu, pre ktorý sa koná, od spôsobu podania a komentovania, z jej súvislostí a okolností i od tých ľudí, ktorým je určená.23

18. Spoločenská komunikácia sa môže výnimočným spôsobom pričiniť o vzájomné pochopenie, žičlivosť a zmierlivosť, vzájomnú pomoc i naozajstnú spoluprácu medzi ľuďmi. Tieto ciele sú totožné s cieľmi Božieho ľudu, ktorý ich zároveň prijíma aj uskutočňuje. «Napomáhanie jednoty je totožné s misijným poslaním Cirkvi, ktorá je „v Kristovi akoby sviatosťou alebo znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudského pokolenia ».



Previous - Next
Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library
IntraText® (V89) Copyright 1996-2007 EuloTech SRL