1. Verejná mienka

24. Spoločenské komunikačné prostriedky tvoria akési verejné fórum, na ktorom si ľudia vzájomne vymieňajú názory. Táto výmena a presa-dzovanie rôznorodých pohľadov pomáha obohacovať život a vyspelosť ľudí.

25. Keď totiž ľudia spontánne hovoria o svojich názoroch, mienkach a vnútorných postojoch, vznikajú spoločné zvyklosti a vytvára sa „verejná mienka , ktorá je vlastná každej ľudskej prirodzenosti. Pius XII. opísal verejnú mienku ako „obraz hlasu , vďaka ktorému udalosti a okolnosti nachádzajú všeobecný a takmer spontánny ohlas v intelekte a úsudku ľudí.1 Preto je na vytváranie verejnej mienky potrebná sloboda vyjadrovania vlastného presvedčenia. Totiž verejné vyjadrovanie vlastných názorov umožňuje iným, aby v určitých konkrétnych okolnostiach miesta, času i zvyklostí poznali názory skupín, ktoré majú najväčší význam.

26. Sloboda vyjadrovania je nevyhnutná pre správne a náležité vytváranie verejnej mienky. Treba preto súhlasiť s Druhým vatikánskym koncilom, ktorý hovorí, že sloboda vo vyjadrovaní vlastného názoru v medziach dôstojnosti a spoločného dobra je potrebnou vecou pre jednotlivcov, ako aj pre celé spoločenstvá.2 Keďže dobro života spoločnosti veľmi závisí od spolupráce všetkých ľudí, treba umožniť, podľa stupňa závažnosti, slobodnú konfrontáciu názorov, pričom jedny budú prijaté, iné odmietnuté alebo doplnené, iné sa zasa budú jednoducho zhodovať s podobnými alebo sa prispôsobia iným tak, že tie najhodnotnejšie a najtrvalejšie názory prispejú k vytvoreniu spoločného súhlasu s určitou činnosťou.

27. Z toho vyplýva, že masmediálni tvorcovia majú veľmi zodpovednú úlohu, pretože majú najväčšie možnosti, pokiaľ ide o formovanie, zhromažďovanie a rozširovanie mienok pri ich súčasnom vzájomnom porovnávaní vo svetle slobodného a kritického úsudku.

28. Od všetkých občanov sa vyžaduje, aby sa činne zúčastňovali na formovaní verejnej mienky3 aj pomocou vlastných predstaviteľov či hovorcov. Tí, ktorí sa pre zverený úrad, zvláštne vrodené schopnosti alebo z iného dôvodu tešia väčšej úcte v spoločnosti, keď vyjadrujú svoj názor, zohrávajú podstatne väčšiu úlohu pri vytváraní verejnej mienky. Preto sú tým viac zodpovední za formovanie verejnej mienky, čím väčší počet ľudí sú schopní ovplyvniť svojím príkladom.

29. Otvorená mediálna kampaň („propaganda campaign ) je dovolená len vtedy, keď sú jej hodnoty a ciele dôstojné človeka a keď je postavená do služby pravde a takej veci, ktorá pomáha spoločnému dobru určitej časti alebo celého sveta, dobru jednotlivcov či celého spoločenstva.

30. Avšak snaha presvedčiť niekoho spôsobom škodlivým spoločnému dobru, prekážajúcim otvorenému a verejnému dialógu, alebo spôsobom znevažujúcim objektívny stav veci, alebo spôsobom vnucujúcim človeku nepravdivý obraz - rozširovaním poloprávd, alebo vyťahovaním ich častí podľa určitých zámerov, či dokonca z dôvodu iných vážnych okolností - nie je v nijakom prípade prípustná, pretože prekáža a obmedzuje v ľuďoch ich skutočne slobodné vytváranie si úsudku. Treba to veľmi zdôrazniť, pretože vedecký pokrok najmä v psychológii pripisuje čoraz väčší význam verejným vyhláseniam a informáciám v spoločenských komunikačných prostriedkoch.

31. Nemožno však pokladať za vyjadrenie verejnej mienky všetky všeobecne rozšírené názory, ktoré prijala väčšina ľudí. Môžu totiž vedľa seba súčasne a na rovnakých miestach jestvovať rozdielne názory, pričom len niektoré z nich väčšina ľudí prijíma. Mienka prijatá väčšinou nemusí byť nevyhnutne preto najlepšia alebo najbližšia k pravde. Verejná mienka sa okrem toho často mení, keď sa jej okruh vplyvu a sila raz zväčšuje, raz zmenšuje. Preto netreba prijímať mienku len preto, že ju vyjadrujú ústa všetkých. Takisto môžu jestvovať také dôvody, pre ktoré sa treba proti niektorej mienke priamo postaviť.

32. Predsa však najmä náboženské a svetské autority majú starostlivo skúmať všeobecné a verejne rozšírené mienky a názory, najmä ak vyjadrujú postoje a vôľu ľudu.