3. Výchova, duchovná kultúra a voľný čas

48. Spoločenské komunikačné prostriedky plnia čoraz širšiu a významnejšiu úlohu pri výchove človeka. Na mnohých miestach sa stali audiovizuálne prostriedky, videokazety, rozhlas, televízia bežnými vyučovacími prostriedkami, ktoré ľahko obo-znamujú veľký počet ľudí s výsledkami výskumu a vedy. Inde sa zas spoločenské komunikačné prostriedky používajú vo vyučovaní a ďalšom vzdelávaní mládeže i dospelých. Dokonca aj tam, kde je nedostatok iných didaktických prostriedkov, prostriedky spoločenskej komunikácie umožňujú náboženskú výchovu, poskytujú základné vedomosti dokonca negramotným, sprostredkúvajú poznatky z poľnohospodárstva, lekárskej vedy, ochrany zdravia a mnohé zásady užitočné celej spoločnosti. Činnosť spoločenských dorozumievacích prostriedkov tohto druhu má mať, nakoľko je to možné, charakter skutočného dialógu, aby sa vyučujúci neuspokojovali len s odborným vysvet-ľovaním, ale aby sa aj sami vedeli vyjadrovať prostredníctvom týchto prostriedkov.

49. Navyše spoločenské komunikačné prostriedky, ktoré sú už samy osebe významnou súčasťou súčasnej kultúry, sa osobitným spôsobom podieľajú na tom, že pamiatky umenia a vzdelanosti sú dostupné veľkej časti ľudstva a v krátkom čase sa azda sprístupnia všetkým ľuďom. Veď súvisia s ľudským pokrokom rovnako ako odstraňovanie hospodárskej alebo sociálnej nerovnosti.

50. Pretože tieto prostriedky sú schopné obohacovať súčasnú kultúru, masmediálni tvorcovia si majú byť vedomí, že všetci ľudia majú právo na výdobytky civilizácie, a preto musia využiť všetky výhody, ktoré prinášajú so sebou masmédiá, aby oslovili čo najväčší počet ľudí. Tieto prostriedky zároveň umožňujú uspokojovať kultúrne potreby človeka, pokiaľ zostávajú v službe krásnych umení. _udia môžu potom tieto prostriedky využívať na vlastné vzdelávanie a na zveľaďovanie ducha, po-kiaľ budú starostlivo sledovať výmenu názorov v nich a zúčastnia sa na tejto výmene myšlienok.

51. Príkladom správneho využitia spoločenských komunikačných prostriedkov v oblasti kultúry je šírenie ľudového folklóru a umenia. Ľudové príbehy, scénické umenie, spevy a tance sú pokladom kultúry národa. Vďaka svojej technickej vyspelosti komunikačné prostriedky môžu veľmi rozširovať tieto výdobytky prirodzenej civilizácie, uchovávať záznamy o nich a umožňovať, aby sa ľudia znova tešili z nich tam, kde už dávno zanikli. Týmto spôsobom sa spoločenské komunikačné prostriedky pričiňujú o prebúdzanie kultúrnej identity a povedomia jednotlivých národov, o oboznamovanie iných národov s vlastnou kultúrou a takto umožňujú vzájomné duchovné obohacovanie.

52. Nemožno zabudnúť, že mnohé diela veľkej umeleckej hodnoty - najmä hudobné, divadelné a literárne - boli najprv určené na oddych a zábavu, teda mohli vplývať na kultúru ducha veľmi mnohých ľudí.10 Umelecké programy dodnes vďaka spoločenským komunikačným prostriedkom poskytujú väčšine príjemcov duševný oddych v plnom zmysle slova, po ktorom ľudia tak túžia v našej rozháranej spoločnosti. Odpo-činok a zábava má totiž svoj význam, pretože pozdvihuje myseľ od každodenných starostí a užitočným spôsobom vypĺňa čas oslobodený od povinností. Preto rôznorodosť diel, ktoré prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov ponúkajú možnosti oddychu, súčasnému človeku veľmi prospieva. Príjemcovia však nemôžu podľahnúť pôvabu a kráse zobrazovaných diel, či túžbe po poznaní do tej miery, že by zanedbávali plnenie na nich doliehajúcich povinností alebo mrhali časom.

53. Spoločenské komunikačné prostriedky sú čímsi novým pre celé dnešné ľudstvo, lebo môžu súčasne osloviť bezpočetné množstvo ľudí. Môžu ľudstvo veľmi obohatiť, ale i ochudobniť, dokonca môžu človeka oberať o krásu a ľudskú dôstojnosť, ak by sa prispôsobovali chápavosti a nízkym túžbam čitateľov, poslucháčov alebo divákov. Človek by sa však v takom prípade mal vedieť vyhnúť pôsobeniu spoločenských komunikačných prostriedkov a tak sa chrániť pred utopením ducha v nízkych veciach a stratou vyšších hodnôt. Trvalé zaoberanie sa dielami zanedbateľnej hodnoty takmer vždy vedie k otupeniu vplyvu na cit pre krásu a jemnosť úsudku tých, ktorí dosiahli vyšší stupeň kultúry. Tomuto nebezpečenstvu sa možno vyhnúť vtedy, ak sami producenti budú starostlivo dbať o zachovanie autentických kultúrnych hodnôt a spoja ho s dôkladným poznaním umenia vychovávať. Treba pamätať aj na to, že spoločenské komunikačné prostriedky môžu vo svojich programoch dosiahnuť takú vysokú umeleckú úroveň, ktorá je ťažko pochopiteľná a neprístupná väčšine príjemcov.