3. Spolupráca a dohody

a) Medzi občanmi a svetskou vrchnosťou

84. Pretože spoločenské komunikačné prostriedky prispievajú k rozvoju celej spoločnosti, všetci jej členovia spolu s jej správnymi orgánmi majú v tomto smere určité povinnosti. K týmto povinnostiam patrí predovšetkým ochrana slobody informácií a vytvorenie takých podmienok, aby všetci mohli v tejto oblasti pracovať s plnou zodpovednosťou, aby sa zachovávala úcta voči ľudskej osobe a aby sa pamätalo na dobro vlastného národa, ako aj na dobro ostatných národov.

85. Politické spoločenstvo si vyžaduje predo-všetkým to, aby jednotlivci, ako aj ich združenia sami vyvíjali iniciatívu a usmerňovali ju podľa toho, či patria k tvorcom alebo príjemcom komunikácie. Je veľmi užitočné a niekedy aj nevyhnutné, aby sa na splnenie tohto cieľa vytvárali združenia.

86. Štátne úrady majú v tomto prípade zaujať maximálne ústretový postoj, a nielen vyjadrovať svoj súhlas. Ich poslanie sa totiž nevyčerpáva vydávaním zákazov a vyvíjaním nátlaku, hoci je niekedy potrebné aj trestať a napomínať. Druhý vatikánsky koncil učí, že slobodu človeka treba ctiť a chrániť. Obmedzovať ju možno len vtedy a len natoľko, nakoľko si to vyžaduje spoločné dobro.15 Cenzúra sa má uplatňovať len v krajných prípadoch.
Štátna moc má v zásade zachovávať princíp subsidiarity, ako o tom často hovorí Magistérium Cirkvi, to znamená, aby sa vláda nepodujímala a neangažovala v tom, čo môžu rovnako dobre, ak nie lepšie, urobiť jednotlivci alebo ich združenia.

87. V súlade s touto zásadou štátna moc má vydávať zákony chrániace slobodu informácií a vzájomnej komunikácie pred ekonomickým, politickým a ideologickým nátlakom, ktorý by mohol obmedzovať tak prenos, ako aj prijímanie informácií. Zákony majú zabezpečovať možnosť úplnej kontroly činnosti spoločenských komunikačných prostriedkov najmä vtedy, ak sú v moci monopolov, obzvlášť ak sú v rukách štátneho monopolu. Niet pochybností, že spoločenské komunikačné prostriedky majú byť chránené takými zákonmi, ktoré skutočne zaručia rôznorodosť a mnohorakosť druhov komunikácie pred prílišnou koncentráciou, ktorú nanucuje honba za ziskom. Tieto zákony musia zároveň ochraňovať dôstojnosť jednotlivca i spoločenských skupín, kultúrne hodnoty a napokon utvárať také podmienky pre komunikačné prostriedky, v ktorých by bola zaručená náboženská sloboda.

88. Pracovníkom v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov a tým, ktorí sú organizovaní v ich združeniach, sa veľmi odporúča vytvoriť inštitúciu, ktorá sa bude riadiť vlastnými právnymi normami. Jej cieľom by bolo starať sa o všetko, čo sa týka masmédií. V tomto zhromaždení nech sú aj členovia iných združení a spoločenských skupín krajiny alebo spoločenstva. Možno dúfať, že týmto spôsobom sa dopomôže k ochrane pred nátlakom zo strany štátu či pred nadvládou akejkoľvek ekonomickej sily. Na druhej strane sa takáto inštitúcia pričiní o posilnenie spolupráce medzi pracovníkmi masmédií a o zveľadenie spoločného dobra. Môže sa stať, že niekde bude musieť štátna autorita vytvoriť radu, ktorá bude bdieť nad spoločenskými komunikačnými prostriedkami. V takomto prípade uvedená inštitúcia má mať povinnosť prijímať ohlasy vychá-dzajúce z rôznych vrstiev spoločnosti.

89. Tieto orgány majú chrániť mladých ľudí v miere, ktorá im prináleží, pred trvalým a vážnym nebezpečenstvom hroziacim z niektorých druhov spoločenskej komunikácie, ktoré môžu spôsobiť ujmu ich mysleniu a poškodiť ich morálny úsudok. V prípade detí a mládeže sú spomenuté právne normy nevyhnutnou pomôckou vo výchovnom úsilí školy a rodičov.

90. Podobne treba zabezpečiť prijatím zodpovedajúcich zákonov úplne nezištnú materiálnu pomoc pre také podujatia v masmédiách, ktoré zveľaďujú spoločné dobro. Príkladmi takejto po-moci môžu byť inštitúcie vytvorené na poskytovanie informácií, knihy a skriptá používané na vyučovanie, filmy a relácie určené deťom. Vzťahuje sa to tak na dobré filmy, ako aj na literárne publikácie a divadelné predstavenia, ktoré majú ohraničenú skupinu čitateľov a divákov, a bez vonkajšej pomoci môžu len ťažko jestvovať a pracovať.

91. Povinnosti verejných úradov voči spoločenským komunikačným prostriedkom dnes platia pre celý svet. Preto sa treba medzinárodnými zmluvami usilovať o to, aby sa všade vytvárali podmienky na činnosť komunikačných prostriedkov a aby sa podporovali bez rasovej diskriminácie a so zabránením monopolizovania. Tie isté medzinárodné zmluvy majú zahŕňať aj systém satelitnej komunikácie. Týmto spôsobom všetky národy zaujmú dôstojné a zodpovedné miesto v rámci celosvetovej komunikácie.

b) Medzi národmi

92. Medzi mnohými formami medzinárodnej pomoci, ktorú ustavične potrebujú spoločenské komunikačné prostriedky už pre svoju povahu, má osobitný význam podpora rozvoja a zdokonaľovanie spoločenských komunikačných prostriedkov v rozvojových krajinách. Nedostatok alebo nízky stupeň rozvoja masmédií v určitom spoločenstve je znakom pomalého rozvoja spoločnosti, a zároveň jeho príčinou aj následkom. Bez moderných spoločenských komunikačných prostriedkov nemôže nijaký národ získavať potrebné informácie ani zodpovedajúcu úroveň vzdelania. A pritom od týchto predpokladov závisí jeho ekonomický, spoločenský i politický rozvoj.

93. «Pokrok je novým menom pokoja»16 - povedal Svätý Otec Pavol VI. Priemyselne vyspelé národy majú pomáhať chudobnejším aj v oblasti spoločenských komunikačných prostriedkov, aby si pre prácu v tejto oblasti mohli chudobnejšie národy vychovať potrebný počet odborníkov. Bohatšie krajiny im takisto majú poskytnúť potrebnú pomoc v technickej oblasti, pretože na ich pleciach leží nielen povinnosť starať sa o vlastné blaho, ale aj zodpovednosť za osud celého ľudstva. Táto povinnosť a zodpovednosť je o to väčšia, o čo vyšší je stupeň ich technického rozvoja. Inštitúcie, ktoré vychovávajú odborníkov pre rozvojové krajiny, majú pracovať na území týchto chudobnejších krajín, aby ľudia pri príprave na svoje povolanie nemuseli opúšťať rodnú krajinu. V inom prípade by hrozilo, že národ stratí svoje najväčšie talenty.

94. Poskytovanie pomoci týmto krajinám nesmie zapríčiniť likvidovanie tradičných zvykov a ľudovej kultúry, zanedbanie domácej reči a umenia, lebo to sú veľmi vzácne hodnoty pre celé ľudstvo. Pomoc takisto nemá mať charakter daru alebo almužny, ale musí mať črty výmeny dobier na vzájomné obohatenie všetkých.

95. V krajinách, ktoré sa usilujú o rozvoj, a najmä tam, kde je veľkou brzdou rozvoja analfabetizmus, sú veľké možnosti uplatniť audiovizuálne prostriedky, schopné šíriť potrebné vedomosti z oblasti roľníctva, priemyslu, obchodu, zdravotnej starostlivosti, vzdelania, upevňovania rodín a manželstiev a rozvíjania trvalých spoločenských väzieb. Keďže uspokojenie týchto potrieb si vyžaduje veľký prílyv prostriedkov aj zo zahraničia, treba dúfať vo veľkodušnosť a štedrosť jednotlivcov, súkromných spoločností, bohatých národov a napokon aj medzinárodných organizácií.

c) Medzi všetkými kresťanmi, veriacimi a ľuďmi dobrej vôle

96. Spoločenské komunikačné prostriedky nedosiahnu svoj cieľ - podiel na spoločenskom pokroku -, ak sa nepodujmú na pertraktovanie pálčivých problémov a ťažkostí súčasného ľudstva a ak neposilnia nádej v ľuďoch dnešných čias a nepričinia sa o široko ponímanú jednotu v činnosti medzi všetkými veriacimi v živého Boha, zvlášť medzi tými, ktorí sú pokrstení tým istým krstom, ako o tom hovorí Druhý vatikánsky koncil v dokumentoch o ekumenizme a nekresťanských náboženstvách.17

97. Okrem toho sami kresťania poznávaním umeleckých diel prostredníctvom spoločenských komunikačných prostriedkov budú lepšie chápať stav a povahu súčasného sveta, tak často vzdialeného od Boha. Dramatickí spisovatelia a novinári vedia veľmi presvedčivo podávať toto odcudzenie človeka, keď ho na umeleckej úrovni a s myšlienkovou presvedčivosťou nastoľujú ako problém slobody človeka. Ich tvorivá sila a skúsenosť v týchto otázkach neraz vzbudzuje obdiv. 18

98. Veriaci na celom svete nadchnutí svojou vierou, môžu účinne podporovať vďaka spoločenským komunikačným prostriedkom nielen trvalý rozvoj humanity a duchovnosti, ale aj - s pomocou Božej prozreteľnosti - zaslúžiť sa o vytváranie dobrých podmienok pre všeobecný a povznášajúci dialóg, ktorý by viedol ľudí k vzájomnému bratstvu plnšie vyjadrenému vlastným životom vo vzývaní spoločného Otca, ktorým je večný Boh.

99. Toto spoločné úsilie môžno realizovať viacerými spôsobmi. Uvedieme niekoľko dostupných príkladov: spoločná výroba televíznych a rozhlasových relácií a programov, organizované vzdelávanie predovšetkým rodičov a mládeže, medzinárodné stretnutia a porady ľudí pracujúcich v oblasti masmédií, spoločné udeľovanie cien za najlepšie relácie, združenia tvorivých umelcov, pracovníkov a bádateľov z oblasti masmédií. Tieto iniciatívy sa majú zameriavať na čo najširšie využívanie spoločenských komunikačných prostriedkov, osobitne na lepšiu prípravu tých, ktorí ich riadia a na uplatnenie rovnoprávnosti medzi národmi.

100. Všetko toto si vyžaduje spoluprácu, spojené úsilie a silné materiálne zázemie. S týmto úmyslom zaviedol Druhý vatikánsky koncil na celom svete Deň spoločenských komunikačných prostriedkov. Všetkých veriacich povzbudzuje v tento deň k modlitbe a úvahe, k pochopeniu najťažších úloh a vyjadreniu budúcich očakávaní súviacich s činnosťou spoločenských komunikačných prostriedkov, k stretnutiam s ľuďmi nesúcimi rozličný stupeň zodpovednosti za masmédiá, k hľadaniu zdrojov nových možností, ktoré pomôžu vytvoriť nové diela a ku vzniku nových iniciatív v oblasti spoločenskej komunikácie na dobro ľudstva. Boží ľud, pastieri duší i veriaci budú ochotne spolupracovať s ľuďmi dobrej vôle, aby spoločenské komunikačné prostriedky účinne pomáhali presadzovať spravodlivosť, pokoj, slobodu a pokrok ľudstva.