3. Rozhlas a televízia

148. Vynález rozhlasu a televízie dal ľuďom do rúk nové možnosti vzájomného porozumenia a spôsobil prevratné zmeny v dovtedajšom spôsobe života. Každodenné relácie obsiahnu stále nové oblasti a v jednom okamihu prekračujú hranice štátov a kultúr. Rozhlasové a televízne programy denne vnikajú do domácností a upútavajú na seba pozornosť nesčíselného množstva ľudí. Rýchly technický pokrok, najmä prenosy cez umelé satelity a možnosť záznamu programov vyslobodili tieto komunikačné prostriedky z pút a obmedzení priestoru a času. Navyše možno očakávať, že v budúcnosti budú ešte silnejšie a účinnejšie. Rozhlas a televízia umožňujú svojim príjemcom využívať chvíle oddychu na zveľadenie vlastnej duchovnej kultúry a oboznamovať sa s dejinami a kultúrou celého sveta. Pritom sa pred očami nespočetných divákov striedajú veci, ľudia a udalosti tak, akoby sa na nich priamo zúčastňovali. Vďaka rozhlasovému a televíznemu vysielaniu sa rodia nové druhy umenia, ktoré sú schopné radikálne zmeniť človeka.

149. Náboženským témam a otázkam ľudského života patrí v programoch týchto prostriedkov trvalé a dôstojné miesto.

150. Rozličné náboženské programy, ktoré svojou povahou umožňuje vysielať rozhlas a televízia, utvárajú medzi veriacimi nové vzťahy, podnecujú ich zbožnosť a obohacujú ich náboženský život. Účinne pomáhajú veriacim zvyšovať úroveň ich náboženskej vzdelanosti a obetavo slúžiť Cirkvi i svetu. Veľmi veľa úžitku prinášajú chorým a starým ľuďom, ktorí sa nemôžu iným spôsobom priamo zúčastňovať na živote Cirkvi. S tými zas, ktorí sú vzdialení od Cirkvi alebo sa od nej odlučujú sami a očakávajú od nej nejaký duchovný pokrm, nadväzujú srdečný vzťah. Napokon prinášajú evanjeliové posolstvo aj tam, kde Kristova Cirkev ešte nevykonáva svoju činnosť. Preto má Cirkev vynaložiť všetko úsilie a starať sa o rozvoj a zdokonaľovanie týchto programov.

151. Medzi najžiadanejšie náboženské prenosy patrí predovšetkým svätá omša a iné pobožnosti. Tieto prenosy treba pripravovať čo najstarostlivejšie tak po stránke liturgickej, ako aj technickej. Pritom treba brať ohľad na rozličnú úroveň príjemcov, ako aj na skutočnosť, že tieto prenosy prekračujú hranice krajín, náboženstiev a kultúr. Množstvo a dĺžku trvania týchto prenosov treba určovať aj v závislosti od želaní príjemcov.

152. Homílie a modlitby musia zodpovedať duchu komunikačných prostriedkov. Starostlivo treba vyberať vystupujúcich. Mali by to byť ľudia, ktorí sa vyznačujú potrebnými vedomosťami aj skúsenosťami.

153. Programy s náboženským obsahom - napríklad príbehy, komentáre, správy a diskusie v rozhlase a televízii - zohrávajú význačnú úlohu pri náboženskom vzdelávaní a v rozvíjaní dialógu. Už spomenuté povinnosti katolíkov pracujúcich na úseku tlače a literatúry aj tu plne zaväzujú. Majú sa dodržiavať aj všeobecné normy na zachovanie vernosti a objektivity pri komentovaní rôznych názorov, najmä v prípadoch skutočnej monopolizácie komunikačných prostriedkov.

154. Ľudia zvonka musia vidieť v osobách zodpovedných za spoločenské komunikačné prostriedky - či už v kňazoch alebo vo veriacich laikoch - predstaviteľov Cirkvi a tlmočníkov jej mienky. Preto tí, ktorí sa zúčastňujú na tvorbe náboženských programov, majú poznať pod-mienky tejto činnosti a všemožne sa usilovať vyhýbať vytváraniu nejasností. Majú si plne uvedomovať ťažkosti, ktoré sú s takouto prácou spojené. Nech plne chápu vážnosť svojho poslania tak vo vzťahu k odovzdávanému obsahu, ako aj vo vzťahu k spôsobu ich vyjadrenia, aj voči celkovému pracovnému prístupu. Rady kompetentných cirkevných autorít nech zasahujú vždy, keď je to potrebné.

155. Rozhlasoví poslucháči a televízni diváci majú prejavovať vlastné hodnotenia a usilovať sa tak o skvalitňovanie náboženských relácií.

156. Aby úsilie Cirkvi v oblasti rozhlasových a televíznych relácií vo všeobecnosti a najmä v oblasti náboženských relácií nebolo daromné, treba dbať o dobrú spoluprácu katolíkov a vzájomnú dôveru medzi vedením a personálom rozhlasových alebo televíznych redakcií.

157. V tých krajinách, kde Cirkev nemá prístup ku spoločenským komunikačným prostriedkom, príjem relácií na rádiových vlnách je jediným zdrojom informácií o živote Cirkvi a príležitosťou na počúvanie Božieho slova. Tento nežičlivý stav ukladá pastierom Cirkvi a jej veria-cim z iných krajín povinnosť spájať svoje úsilia (nech má aj toto svoje miesto medzi kresťanmi) na pomoc bratom v Kristovi na základe kresťanskej solidarity šírením a prípravou takých rozhlasových alebo televíznych relácií, ktorých náboženská tematika zadosťučiní ich potrebám.