ZÁVER

181. Natískajú sa neľahké otázky, či sa na-chádzame na prahu novej epochy spoločenskej komunikácie a či zmeny prebiehajúce v oblasti komunikačných prostriedkov sú len kvantitatívne, alebo aj kvalitatívne.
Na tieto otázky sa ťažko odpovedá. Uvedené zmeny, zdá sa, sú výsledkom rozvoja vedy a techniky, najmä satelitného spojenia, ktorého informácie budú môcť prichádzať ku všetkým ľuďom v počuteľnej a viditeľnej forme s možnosťou záznamu a ľubovoľného počtu následného vysielania - podľa želania každého jednotlivca, v záujme rozvoja kultúry ducha a foriem oddychu. Nepochybne to podporí medziľudský dialóg, čo sa v závislosti od tematiky a spôsobu použitia môže pričiniť o užšie medziľudské vzťahy, o upevnenie pokoja.

182. Dnes je stále zrejmejšie, že Boží ľud má stále väčšie a početnejšie možnosti než kedykoľ-vek predtým, ale zároveň aj povinnosť zapájať spoločenské komunikačné prostriedky do služby celému ľudstvu, do rozvoja takzvaného tretieho sveta, do bratského spolunažívania národov, ale aj do ohlasovania evanjelia spásy a šírenia svedectva Krista Vykupiteľa až do najvzdialenejších kútov zeme.

183. Táto pastoračná inštrukcia sa zaoberá len všeobecnými a hlavnými pokynmi, pretože špecifiká spoločenských komunikačných prostriedkov nedovoľujú zachádzať do jednotlivostí, ktoré s nimi súvisia.
Kresťanské chápanie sveta sa opiera o nemenné zásady: o posolstvo lásky, ktorým je «radostná zvesť» evanjelia a o dôstojnosť človeka povolaného k adoptívnemu Božiemu synovstvu. Je však zrejmé, že konkrétne uplatnenie týchto zásad, ako aj pastoračné usmernenia musia zohľadňovať na jednej strane miestne podmienky, technickú úroveň, spoločenskú a kultúrnu situáciu, a na druhej strane neustále meniacu sa úlohu masovokomunikačných prostriedkov v ľudskom spoločenstve a ich vlastné zákonné normy, a zároveň aj to, že tieto prostriedky sa budú neustále zdokonaľovať a budú prenechávať svoje miesto iným, dokonalejším. Tieto neustále zmeny sú ich trvalou a neoddeliteľnou črtou. S tým majú počítať tí, ktorí používajú masovokomunikačné prostriedky v pastoračnej práci, a majú sa horlivo usilovať o trvalé vzdelávanie v tejto oblasti.

184. Ešte je veľa vecí, ktoré by bolo treba objasniť na plné poznanie spoločenských komunikačných prostriedkov a ich úlohy v službe ľudstvu, v oblasti vzdelávania, najmä v školstve, ako aj v oblasti nehateného rozvoja ľudskej osoby.
Dôsledne treba skúmať následky používania komunikačných prostriedkov a vplyv, aký majú na jednotlivé kultúry alebo rozličné druhy ľudskej mentality. Na správne vyhodnotenie spôsobov činnosti masmédií a ich možností, ktoré dnes stoja pred nimi, je potrebné seriózne a úzko špecializované štúdium. Jeho rozvoj je oveľa dôležitejší ako kedykoľvek predtým. Nové, ale aj skôr ustanovené univerzity nájdu v tejto oblasti nespočetné množstvo výsostne aktuálnych a zaujímavých disciplín, ktoré sa môžu smelo a dôstojne postaviť vedľa tradičných disciplín vedy. Cirkev sa usiluje presvedčiť bádateľov v každej oblasti, že je pripravená prijať výsledky ich výskumov, nakoľko to od nej závisí, ako aj použiť výsledky týchto výskumov na dobro celého ľudstva.

185. Uvedený stav vecí vyžaduje:
- zásadné vedecké bádania o tom, čo môže Cirkev v tejto oblasti vykonať;
- poznať spôsob, ktorým by pomoc požadovaná od Cirkvi obsiahla celý svet, so zohľadnením miestnych potrieb;
- napokon aby sa katolíci zúčastňovali iniciatív v spoločenských komunikačných prostriedkoch, ktoré majú čoraz väčší význam.

186. Táto pastoračná inštrukcia ukazuje, že Cirkev si je vedomá toho, že každým dňom stojí pred stále väčšou nevyhnutnosťou preberať iniciatívu a spolupracovať s ľuďmi, ktorí sa profe-sionálne venujú spoločenskej komunikácii. Usiluje sa venovať všetkému, čo sa týka tejto oblasti, a vyzýva všetkých ľudí, aby spoločenské komunikačné prostriedky osožne využívali na dobro ľudstva a naozaj na Božiu chválu. Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vyhlasuje túto inštrukciu v súlade s odporúčaním Druhého vatikánskeho koncilu. Vypracovala ju v spolupráci s prizvanými odborníkmi a špecialistami z celého sveta. Počas práce nad touto inštrukciou komisia pociťovala túžbu, aby sa stala skôr východiskom nového kurzu, než zavŕšením doterajšej činnosti v predmetnej oblasti.

187. Boží ľud kráčajúci vekmi, ktoré tvoria ľudské dejiny, ako masmediálny tvorca aj príjemca s pohľadom do budúcnosti, s nádejou a horúcim zanietením po poznaní hľadí na prísľub začínajúcej sa svetlej epochy spoločenskej komunikácie.
Túto Inštrukciu o spoločenských komunikačných prostriedkoch v jednotlivých častiach i ako celok schválil Svätý Otec Pavol VI., ktorý ju svojou autoritou potvrdil, nariadil vyhlásiť a starostlivo zachovávať.
Všetky ustanovenia, ktoré sa priečia tejto inštrukcii, týmto strácajú svoju platnosť.

Dané v Ríme, na piaty svetový Deň spoločenských komunikačných prostriedkov, 23. mája 1971.

Martinus J. O'Connor
titulárny arcibiskup laodicenský v Sýrii
predseda

Augustinus Ferrari-Toniolo
titulárny biskup tarasenský v Byzancii
podpredseda

Andreas M. Deskur
tajomník