SPOLOČENSKÉ KOMUNIKAČNÉ
PROSTRIEDKY Z KRESŤANSKEJ PERSPEKTÍVY: ZÁKLADY
NÁUKY
6. Hoci sú spoločenské
komunikačné prostriedky adresované jednotlivcom,
týkajú sa celej spoločnosti a hýbu ňou,1
pretože prinášajú informácie z celého
sveta veľkému počtu ľudí a ovplyv-ňujú
ich duše a mysle. Sú jednoducho potrebné na hlbšie
pochopenie často zložitých problémov a konania
súčasnej spoločnosti. Preto sa na spoločenské
komunikačné prostriedky vzťahujú tie isté
princípy, ktoré určujú ľudské
spolužitie podľa kresťanského pohľadu.
V súlade so zámerom Prozreteľnosti sú tieto
vynálezy uspôsobené vyjadrovať ťažkosti i
nádeje spoločnosti a nachádzať odpovede na
otázky, čo sa deje tým rýchlejšie, čím
užšie sú ľudia vzájomne spojení. Toto je
prvoradá zásada, z ktorej vychádza kresťanské
posúdenie úžitku, aký vyplýva z použitia
týchto prostriedkov na dobro ľudstva.
7. Kdekoľvek speje ľudská činnosť k
zlepšeniu pozemských podmienok života, najmä ak ide o
najnovšie výdobytky vedy a techniky, tam podľa
kresťanského pohľadu, v úcte voči človeku,
vzhľadom na potreby človeka a na celé dejiny, sa vynára
jedna odpoveď - často neuvedomená - na Boží
príkaz pre človeka, aby si «podrobil zem a vládol nad
ňou».2 Týmto spôsobom sa človek zároveň
stáva účastníkom a pokračovateľom diela,
ktoré Boh stvoril a zachováva.3 Do takéhoto
ponímania skutočnosti možno vložiť
spoločenské komunikačné prostriedky, ktoré
zohrávajú veľkú úlohu vo výmene
poznatkov medzi ľuďmi a v ich vzájomnej a účinnej
spolupráci. Keď totiž Boh stvoril človeka na svoj obraz,
zároveň mu dal možnosť zúčastňovať
sa na jeho vlastnej stvoriteľskej moci, ktorá sa má
prejavovať v budovaní pozemskej obce.4
8. Spoločenské komunikačné prostriedky
sú zo svojej prirodzenosti zamerané na vytváranie
častých medziľudských kontaktov a následne na
vytváranie zmyslu pre vzájomné puto. Týmto spôsobom
človek, akoby vedený Božou rukou, sa spolu s ostatnými
ľuďmi, svojimi bratmi podieľa na splnení dejinných
Božích zámerov.5 Spolunažívanie a jednota
ľudstva, prvoradý cieľ akejkoľvek komunikácie, v
súlade s kresťanskou vierou, nachádza svoj vzor a zavŕšenie
vo večnom trojičnom spoločenstve Božom - Otca, Syna a Ducha
Svätého, ktorí žijú jeden božský
život.
9. Spoločenské komunikačné prostriedky
sa môžu veľmi pričiniť o jednotu medzi
ľuďmi. Nevedomosť alebo nedostatok dobrej vôle však
môže mať aj opačné následky, že
totiž môže dôjsť k ešte väčšiemu
rozdeleniu a nezhodám medzi nimi. Veľmi často totiž
pozorujeme, ako sa týmito prostriedkami popierajú alebo
prekrúcajú základné hodnoty ľudského
života. Tieto nezriadenosti vedú kresťanskú myseľ
k názoru, že človek potrebuje oslobodenie a vytrhnutie z moci
hriechu, ktorý spôsobil prvý pád ľudského
rodu.6
10. Človek sa vlastnou vinou odvrátil od svojho
Stvoriteľa a po vnútornom rozpoltení, ktoré
nasledovalo po hriechu, sám upadol do zhubnej roztržky so svojimi
bratmi, ktorá zabránila potrebnému porozumeniu medzi
ľuďmi.7 Božia láska sa však nedala odmietnuť.
Sám Boh totiž, keď nadišiel čas spásy,8
vstúpil do kontaktu s ľuďmi, a keď sa
priblížila plnosť času, obrátil sa k nim,9 a
«Slovo sa telom stalo».10 Kristus, vte-lený Boží Syn, Slovo
a obraz neviditeľného Boha, 11 vyslobodením
ľudského rodu skrze svoju smrť a zmŕtvychvstanie, so
všetkou hojnosťou a veľkou štedrosťou urobil
všetkých účastnými na pravde a Božom
živote.12 Sám, ako jediný Prostredník medzi Otcom a
ľuďmi prinavrátil pokoj a zjednotenie s Bohom a utvoril
bratský zväzok medzi ľuďmi. Odvtedy sa základ a
najvyšší vzor zjednotenia nachádza v Bohu, ktorý
sa stal naším bratom a prikázal učeníkom, aby
ohlasovali Dobrú zvesť všetkým národom po
všetky časy,13 verejne ju ohlasujúc «na svetle» a «zo
striech».14
11. Kristus sa v čase svojho pozemského života
dal poznať ako dokonalý Ohlasovateľ - vzor dokonalej
komunikácie. Svojím vtelením sa zaodel prirodzenosťou
tých, ktorí raz mali prijať jeho posolstvo, a ktorý
ňou prenikol a jemu vlastným spôsobom naplnil všetko
svoje kázanie a celý svoj pozemský život. Božie
posolstvo hlásal úprimným a prístupným
spôsobom - medzi svojím ľudom - ohlasujúc ho
celé, bez kompromisu, účinne a vytrvalo. Vo svojom
ohlasovaní - komunikácii - prijal taký spôsob
reči a myslenia, ktorý bol vlastný ľudu jeho doby,
krajiny a jeho položeniu.
Napokon samo ohlasovanie - komunikácia - je niečo viac, než
odovzdávanie myšlienok alebo prejavov srdca; podľa svojej
povahy je to predovšetkým dávanie sa z lásky. Preto
je Kristovo ohlasovanie - komunikácia «Duch a život».15
Ustanovením Eucharistie nám Kristus dal najvyššiu
možnú formu vzájomného stretnutia a spojenia,
ktorú možno poskytnúť ľuďom na zemi, menovite:
spojenie medzi Bohom a človekom a cez túto zmluvu
zároveň blízke a dokonalejšie spoločenstvo medzi
ľuďmi navzájom.
Napokon nám Kristus ohlasujúc poslal svojho Ducha
Oživovateľa, ktorý je podstatou svornosti a jednoty.16 Kristus
je plnosťou všetkého v Cirkvi,17 ktorá je
tajomným Telom Kristovým a skrytou plnosťou
osláveného Krista: takto v Cirkvi oživovaní Slovom a
sviatosťami kráčame v nádeji v ústrety
konečnému zjednoteniu tam, «aby bol Boh všetko vo
všetkom».18
12. «Medzi obdivuhodnými vynálezmi techniky»,19
ktoré napomáhajú spoločenskú
komunikáciu medzi ľuďmi, veriaci kresťan nachádza
aj tieto nástroje plánov Božej prozreteľnosti,
podporujúce svornosť medzi ľuďmi putujúcimi na
zemi. Tieto nové prostriedky sú podnetom pre nové potreby
ľudí a zároveň si vytvárajú takpovediac
svoj vlastný «jazyk», ktorý napomáha
vzájomné poznanie a dokonalejšie zblíženie sa
medzi ľuďmi. A tak o čo skôr nastane medzi nimi
vzájomné porozumenie a vzájomná priazeň, o to
viac budú otvorenejší pre uplatňovanie spravodlivosti a
pokoja, úcty a dobročinnosti, vzájomnej pomoci, lásky
a napokon vzájomného spoločenstva. Preto je
oprávnené považovať spoločenské
komunikačné prostriedky za jedny z
najúčinnejších nástrojov a možností,
ktorými môže človek vplývať na upevnenie
lásky, ktorá napokon môže splodiť
spoločenstvo.
13. Preto nahlas vyzývame všetkých
ľudí dobrej vôle vyvinúť spoločné
úsilie, ktoré bude viesť k tomu, aby spoločenské
komunikačné prostriedky užitočne slúžili
hľadaniu a objavovaniu pravdy i ľudskému pokroku. Kresťan
na základe svojej viery poznáva, že tento cieľ dosiahne
najskôr vtedy, keď sa čím viac bude evanjeliová
zvesť rozširovať týmito prostriedkami v
uskutočňovaní bratského spoločenstva s
ostatnými ľuďmi zahrnutými starostlivosťou
jedného Otca. Účinná spolupráca a
vzájomné spoločenstvo medzi ľuďmi závisia
od ich dobrej vôle, na ktorú vplývajú rôzne
okolnosti, ktoré prichádzajú na človeka znútra
- z jeho srdca i zvonka - zo strany spoločnosti a techniky. Preto hodnota
a význam spoločenských komunikačných
prostriedkov sa meria veľkosťou ich úžitku pre slobodu
človeka.
14. Pretože človek určuje spôsob
použitia vynálezov spoločenskej komunikácie,
morálne zásady, ktoré sa na ne vzťahujú,
vychádzajú z náležitej úcty voči
dôstojnosti ľudskej osoby, ktorá má mať
účasť na spoločenstve adoptívnych
Božích synov. Zároveň však tieto zásady
majú svoj základ aj vo vnútornej prirodzenosti
spoločenských komunikačných prostriedkov a z
kvalít vlastných tomu-ktorému prostriedku. Toto sa uvádza
aj v Konštitúcii Gaudium et spes: «Totiž zo samej
okolnosti stvorenia sa všetky veci vyznačujú vlastnou
stálosťou, pravdivosťou, dobrotou, vlastnými
zákonmi a vlastným poriadkom - to všetko musí
mať človek v úcte...»20
15. Ktokoľvek by teda chcel prostriedky spoločenskej
komunikácie a ich správne používanie zaradiť do
dejín stvorenia a vykupiteľského vtelenia, ako aj
posúdiť ich vážnosť, bude musieť, aby
pochopil celého človeka a aby už predtým od
základu poznal povahu spoločenskej komunikácie a jej
prostriedkov. Takto sú všetci masmediálni tvorcovia
(čiže tí, ktorí pracujú so
spoločenskými komunikačnými prostriedkami v
rámci svojho poslania) povinní v súlade s vlastným
svedomím nadobudnúť dostatočné odborné
vedomosti, zručnosť, absolvovať náležité
štúdium i formáciu, aby svoju úlohu v tejto oblasti
mohli náležite splniť. 21 Táto požiadavka je o to
naliehavejšia, o čo dôležitejšie sú povolania
a služby týchto tvorcov vzhľadom na silu a vplyv
jednotlivých spoločenských komunikačných prostriedkov.
Predovšetkým sú touto požiadavkou osobitne
viazaní tí, ktorí majú pomáhať
svojím výkladom a úsudkom vytvárať
vlastný správny úsudok tým ľuďom,
ktorí sú nezrelí a ktorých duchovná
kultúra nie je na zodpovedajúcej úrovni. Táto
povinnosť a požiadavka sa týka všetkého, čo
je schopné udúšať alebo oživovať hodnoty
ľudskosti v jednotlivcoch alebo celých skupinách
ľudí. Nemožno nič zanedbať z toho, čo
umožní príjemcom (čitateľom,
poslucháčom, divákom) správne pochopiť
všetko, čo sa k nim dostáva prostredníctvom
spoločenských komunikačných prostriedkov, čo im
umožní, aby z toho mali skutočný úžitok a
napokon z toho, čo im uľahčí ich úsilie o
aktívny podiel na živote celej spoločnosti. Až vtedy
tieto prostriedky dosiahnu svoju úplnú účinnosť.
16. Celkovú hodnotu rozličných prostriedkov
spoločenskej komunikácie účinkujúcich v
určitom prostredí treba posudzovať podľa toho, či
slúžia spoločnému dobru,22 teda nakoľko
odovzdávaním informácií,
sprístupňovaním umenia či sprostredkovaním
zábavy pomáhajú upevňovať
spoločenský život a ľudský pokrok. Tieto
prostriedky majú prinášať nielen kusé
správy vytrhnuté zo súvislostí, ale majú
informovať aj o súvislostiach a okolnostiach udalostí, aby
všetci príjemcovia správne pochopili problémy
spoločnosti a mali takto z toho vlastný úžitok pre
svoje myslenie a prácu. Je zároveň potrebné
zachovať rovnováhu medzi oficiálnymi informáciami pre
verejnosť, poučnými, vzdelávacími a
zábavnými programami.
17. Základným zákonom každej
komunikačnej činnosti je úprimnosť, overenosť a
pravda. Na dôstojnú komunikačnú činnosť
nestačí len dobrý úmysel a dobrá
vôľa. Okrem toho je potrebné informovať o udalostiach a
faktoch pravdivo, to znamená podávať ich pravdivý
obraz zhodný s vnútornou pravdou o prenášaných
faktoch a udalostiach. Záslužnosť a morálne dobro
akejkoľvek spoločenskej komunikácie nezávisí len
od témy, ktorou sa zaoberá, alebo od náuky, ktorá z
nej vyplýva, ale aj od dôvodu, pre ktorý sa koná, od
spôsobu podania a komentovania, z jej súvislostí a
okolností i od tých ľudí, ktorým je
určená.23
18. Spoločenská komunikácia sa môže
výnimočným spôsobom pričiniť o
vzájomné pochopenie, žičlivosť a zmierlivosť,
vzájomnú pomoc i naozajstnú spoluprácu medzi
ľuďmi. Tieto ciele sú totožné s cieľmi
Božieho ľudu, ktorý ich zároveň prijíma aj
uskutočňuje. «Napomáhanie jednoty je totožné s misijným
poslaním Cirkvi, ktorá je „v Kristovi akoby sviatosťou alebo
znakom a prostriedkom dôverného spojenia s Bohom a jednoty
celého ľudského pokolenia ».