102. Ak bude katolíkom naozaj záležať na
využití moderných prostriedkov spoločenskej
komunikácie - napokon sú určené na službu
ľuďom -, môžu s ich pomocou dosiahnuť
veľké duchovné dobrodenia. Cirkev nepochybuje, že
lepšie poznanie základných zákonov spoločenskej
komunikácie, zamerané na jej bližšie poznanie a jej
ochranu, prinesie podstatný duchovný úžitok.
Verí, že masmédiá môžu prispieť k
hlbšiemu pochopeniu a väčšej úcte voči
dôstojnosti človeka v osobách masme-diálnych tvorcov
aj príjemcov. Okrem toho dúfa, že spoločenská
komunikácia bude vzájomne zbližovať a
privádzať ľudí k prežívaniu
spoločenstva.
103. Preto tí katolíci, ktorí
pracujú v oblasti spoločenských komunikačných
prostriedkov a vykonávajú svoje poslanie na odbornej
úrovni, nielenže si plnia svoje pracovné povinnosti, ale
zároveň plnia aj svoje misijné poslanie vo svete.
Okrem tohto základného svedectva, ktoré
vydávajú rovnako ako robotníci alebo
úradníci, alebo pracovníci hociktorej
nenáboženskej organizácie, môžu vyjadrovať
katolícky náhľad na všetky problémy,
ktoré trápia spoločnosť. Pritom ako tvorcovia a
spravodajcovia nikdy nezanedbajú možnosť informovať
ľudí o aktuálnych náboženských
udalostiach, ktoré majú ohlas v celej spoločnosti, a
prispejú k zviditeľneniu náboženského
života v rámci ostatných udalostí. Je zrejmé,
že katolíci majú byť všade prítomní
nie preto, aby vždy viedli a rozkazovali, ale preto, aby dobre a s
radosťou vykonávali svoju prácu, ktorá si
získa sympatie ich spolupracovníkov.
104. Cirkev má katolíkov aktívne
činných v oblasti spoločenskej komunikácie
obklopovať zvláštnou duchovnou starostlivosťou
zodpoveda-júcou vážnosti ich úlohy a ťarche
povinností, ktoré vykonávajú.
105. Cirkev si uvedomuje význam takejto práce a
ťažkostí s ňou spojených, a veľmi
túži spolupracovať s masmediálnymi tvorcami a byť
s nimi v neustálom kontakte, bez ohľadu na ich náboženský
postoj. Tým im chce, nakoľko môže, pomáhať
riešiť pracovné problémy a čo najviac sa
pričiniť o spoločné dobro.
106. Biskupov, kňazov, rehoľníkov i veriacich
Božieho ľudu, čoraz častejšie vyzývajú,
aby písali do novín, vystupovali v rozhlase, televízii
alebo vo filme. Takto sp_ňajú poslanie Cirkvi. Je to naozaj
účinná aktivita, ktorá však vyžaduje, aby
píšuci alebo vystupujúci boli skúsení a
dokonale oboznámení so všetkým, čo so sebou
táto práca prináša. Preto zodpovední
činitelia jednotlivých krajín a inštitúcie
špecializované v tomto odbore majú bedliť, aby sa
každý, kto aktívne používa
spoločenské komunikačné prostriedky alebo sa bude
venovať práci v nich, získal potrebné
základné vzdelanie v tejto oblasti.
107. Cirkev vie, že jej zvlášť
závažnou povinnosťou je umožniť príjemcom
nadobudnúť kres-ťanské vzdelanie. Keď to
robí, významne slúži spoločenskej
komunikácii, pretože príjemcovia s kvalifikovaným
úsudkom ľahšie nadviažu s masmédiami
seriózny dialóg a zároveň sa budú
domáhať ušľachtilejších programov a
hodnotnej-ších relácií v masmédiách.
Osobitne a zvlášť starostlivo majú túto
povinnosť plniť školy a ostatné katolícke
inštitúcie. V týchto inštitúciách treba
vychovávať zverencov tak, aby sa z nich stávali nielen
dobrí príjemcovia (čitatelia, poslucháči,
diváci), ale aby sami vedeli aktívne používať
všetky druhy a prostriedky «globálneho jazyka» spoločenskej
komunikácie. Týmto spôsobom sa stanú mladí
ľudia plnohodnotnými členmi komunikačnej
spoločnosti, ktorá sa zrodila práve v našej epoche.
108. Všetky otázky spojené so
spoločenskou komunikáciou majú nájsť svoje
náležité miesto v teológii, najmä v
morálnej a pastorálnej teológii, a hlavné
masmediálne zásady majú obsahovať aj katechetické
učebnice. Splnenie tejto úlohy závisí
predovšetkým od toho, do akej miery budú teológovia
chápať zásady, ktoré vysvetľuje prvá
časť tejto inštrukcie.
109. Rodičia a vychovávatelia, kňazi a
katolícke organizácie nemajú váhať
pomáhať tým mladým ľuďom, ktorí sa
chcú venovať práci v oblasti spoločenskej
komunikácie v rámci budúceho povolania, pokiaľ
majú k takémuto povolaniu úprimný vzťah a
patričné schopnosti. Materiálnymi prostriedkami treba
pomôcť najmä mladým s najlepšími
predpokladmi pre túto prácu. Veľmi
dôležité je venovať materiálne prostriedky na
pomoc jednotlivým rozvojovým krajinám a biskupom
týchto krajín na fondy na prípravu kandidátov
takéhoto povolania.
110. Biskupi, kňazi, rehoľníci a
rehoľníčky, ako aj združenia veriaceho Božieho
ľudu, každý podľa svojho stavu, majú prispieť
ku kresťanskej výchove v tomto odbore. Pri tejto výchove
treba mať vždy na zreteli spoločenský rozmer
masmédií. Preto sa majú z vlastnej iniciatívy
oboznamovať s najnovšími výdobytkami a neustále
ich sledovať. To predpokladá dobrú orientáciu v
problematike spoločenských komunikačných prostriedkov a
zručnosť v ich priamom používaní. Stály
kontakt s masmediálnymi odborníkmi im veľmi
pomôže hlbšie chápať problémy
spoločenskej komunikácie a zároveň im to
umožní vzájomnú výmenu názorov a
skúseností.
111. Kandidáti kňazstva, rehoľníci a rehoľníčky,
ktorí sa formujú v seminároch a formačných
domoch, majú patrične chápať význam a
dôležitosť komunikačných prostriedkov a
zároveň sa oboznámiť s ich nástrojmi a
technickým využitím, aby sa neizolovali od života a
neochudob-nili o možnosti tohto účinného druhu
apoštolátu. V skladbe ich formačných programov
majú byť zahrnuté aj vedomosti z tejto oblasti, pretože
tvoria nenahraditeľnú zložku účinnej apoštolskej
činnosti v dnešnej spoločnosti, ktorá čoraz viac
používa tieto prostriedky.1 Okrem toho kňazi,
rehoľníci a rehoľníčky majú poznať,
akým spôsobom sa dnes formuje verejná mienka, ako sa
vytvárajú postoje a čím sa riadia reakcie
ľudí, pretože Božie slovo sa má ohlasovať
ľuďom dnešnej doby a komunikačné prostriedky
predstavujú v tejto oblasti najvhodnejšiu pomôcku.
Tým chovancom, ktorí prejavujú k práci v tejto
oblasti úprimný vzťah a majú na ňu predpoklady,
treba zabezpečiť hlbšiu a dôkladnejšiu
prípravu.
112. Odborná kritika, recenzie a hodnotenie
rozhlasových, televíznych alebo filmových
predstavení a obrazových komentárov môžu
byť veľmi užitočným prostriedkom humánnej a
kresťanskej výchovy. Pomáhajú cielenému a
správnemu využívaniu masmédií, najmä v
rodinách. Preto je potrebné dôkladne sa zaoberať
rozvážnym a fundovaným hodnotením takých
filmov, relácií a publikácií a pod dohľadom
biskupov viesť na to určené ustanovizne, aby informovali o
užitočnosti, bezúhonnosti, morálnej a kresťanskej
hodnote ich obsahov.
113. Univerzity a ostatné katolícke
inštitúcie majú organizovať a budovať katedry
alebo fakulty na štúdium spoločenskej komunikácie. Ich
úlohou by mala byť koordinácia a následne
sústre-denie všetkého vedeckého bádania o
úlohách a otázkach súvisiacich so spoločenskou
komunikáciou. Malo by to veľký význam, pretože
všetky prostriedky a nástroje by boli ľahko dostupné a
spolu so zverejňovaním výsledkov výskumu by tvorili
užitočný prvok kresťanskej výchovy. Na
uskutočnenie týchto cieľov sú potrebné
dotácie a pomoc zvonka, ako aj spolupráca s inými
ustanovizňami.