162. Miesto, aké majú spoločenské
komunikačné prostriedky v živote ľudí, ich
význam, ako aj problémy, ktoré z nich
vyplývajú pre svedomie katolíkov, to všetko si
vyžaduje horlivo ich využívať v dušpastierskej
práci, spolupracovať s najschopnejšími ľuďmi,
zabezpečiť adekvátnu prípravu pastoračných
rád vybavených právomocami a prostriedkami na pomoc
masmédiám, prípravu zákonov a noriem pre činnosť
spoločenských komunikačných prostriedkov a
usmerňovanie rozličných ustanovizní
určených na tento spôsob apoštolátu.
163. Všetkým veriacim má
záležať na tom, aby sa v dnešných časoch
zúčastňovali prostredníctvom modlitby,
individuálnej a spoločenskej činnosti na zapojení
najmodernejších komunikačných prostriedkov do plnenia
cieľov Cirkvi. Tieto prostriedky poskytujú veľké
možnosti v šírení evanjelia, vo výchove svedomia
a v organizovaní spolupráce. Toto všetko skutočne
pomáha ľudskému pokroku, lebo preniká pozemské
skutočnosti kresťanským duchom.
164. Zodpovední riadiaci pracovníci
jednotlivých inštitúcií alebo pracovísk
spoločenskej komunikácie majú dostať
príslušné vzdelanie a takú formáciu, aby
vykonávali svoju prácu v duchu pastoračnej starostlivosti.
Jednou z hlavných povinností predstavených Cirkvi
zodpovedných za túto oblasť je príprava veriacich
laikov, ako aj pastierov duší na takúto prácu.
165. Predmetom starostlivosti a bedlivosti cirkevných
autorít má byť dôsledné oboznamovanie sa so
všetkým, čo sa dotýka spoločenských
komunikačných prostriedkov, starostlivé organizovanie
pastoračnej činnosti, ako aj účinné
využívanie všetkých druhov komunikačných
prostriedkov na apoštolskú činnosť. Tieto autority
majú prijímať rady a usmernenia odborníkov z
rozličných oblastí. Podľa Dekrétu Inter mirifica
patrí vedúca úloha v tejto činnosti biskupovi vo
vlastnej diecéze,15 konferencii biskupov alebo na to poverenému
biskupovi v rámci krajiny16 a Pápežskej rade pre
spoločenskú komunikáciu v rámci celej Cirkvi.17
166. Tie združenia a iniciatívy, ktoré sa
zaoberajú úlohami apoštolátu prostredníctvom
masmédií, majú navzájom spolupracovať18 a
má sa podporovať ich rozvoj. Cirkevná vrchnosť bude horlivo
a vytrvalo povzbudzovať katolíkov a katolícke
organizácie do dobrovoľných a samostatných
podujatí. Avšak vedenie týchto podujatí si
ponecháva vtedy, ak ide o veci, ktoré zo svojej povahy patria do
kompetencie služobného kňazstva a ak si v záujme spoločného
dobra veriacich vzhľadom na miestne a časové okolnosti
vyžadujú účasť hierarchie Cirkvi.
167. Kompetentné cirkevné autority
spomínané v článku 165 budú pamätať
na organizovanie každoročného Dňa
spoločenských komunikačných prostriedkov, ktorý
bude vyjadrením uznania a vďačnosti pre tých,
ktorí s nimi a v nich pracujú.19 Okrem toho sa budú
konferenciám biskupov v určenom termíne predkladať
rozpočty predpokladaných výdavkov na apoštolské
podujatia v oblasti spoločenskej komunikácie.
168. Ordinári sa majú starať o
usmerňovanie apoštolských podujatí v
spoločenských komunikačných prostriedkoch s
vypočutím rady kléru alebo veriacich. Kvôli tomu treba
podľa možnosti zakladať diecézne, alebo aspoň
interdiecézne poradné orgány. Jednou z hlavných
úloh ordi-nárov bude organizovanie pastoračnej činnosti
prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov na
úrovni diecézy a farností. Ich ďalšou úlohou
bude organizovať vyššie uvedený Deň
spoločenských komunikačných prostriedkov v rámci
diecézy.
169. V každej krajine má jestvovať
nadriadený úrad, ktorého náplňou je
zaoberať sa všetkými masmédiami spolu, alebo
pracoviská pre jednotlivé druhy spoločenskej
komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, film), ktoré
majú medzi sebou úzko spolupracovať.20 V každom
prípade majú všetky formy pastorácie cez
masovokomunikačné prostriedky splňať
základné predpoklady.
170. Takýmto národným alebo
diecéznym úradom prináleží
usmerňovať, iniciovať a zosúlaďovať všetku
činnosť katolíkov v oblasti spoločenskej
komunikácie. Majú bedliť nad zabezpečovaním
potrebnej prípravy na samostatné hodnotenie a
používanie masovokomunikačných prostriedkov v praktickom
živote tak pre klerikov, ako aj pre veriaci ľud. Na tento cieľ
budú organizovať kurzy, prednášky, verejné
diskusie a odborné kongresy, zabezpečovať potrebnú
literatúru a recenzie spracované odborníkmi a
vydané týmito úradmi. Podobne k ich povinnostiam bude
patriť odborná poradenská činnosť na
prípravu predstavení, programov a prenosov s
náboženskou tematikou.
171. Národné alebo diecézne úrady sa
majú starať o udržiavanie priateľských
vzťahov s profesionálnymi masmediálnymi pracovníkmi a
ich ustanovizňami. Týmto pracovníkom a
inštitúciám budú môcť v prípade
potreby pomáhať svojimi dokumentmi, radami,
pastoračnými smernicami. Ich povinnosťou bude aj
príprava svetového Dňa spoločenských
komunikačných prostriedkov v rámci krajiny a vykonávanie
zbierky konanej na tento deň na základe odporúčania
koncilového dekrétu.21
172. Komisie pre spoločenské komunikačné
prostriedky pri konferenciách biskupov jednotlivých
krajín, ako aj biskupi delegovaní na činnosť v tejto
oblasti majú v rámci vlastnej kompetencie riadiť
prácu takýchto úradov pre jednotlivé krajiny a vydávať
všeobecné normy pre apoštolát v uvedenej oblasti. Im
zároveň prislúcha nadväzovať kontakty s
takýmito komisiami v iných krajinách a spolupracovať
s Pápežskou radou pre spoločenské
komunikačné prostriedky, ktorej úlohy sú
uvedené v koncilovom Dekréte Inter mirifica22 a v
Apoštolskom liste Pavla VI. In
fructibus multis. 23
173. Tam, kde je pre viaceré štáty
ustanovená len jedna konferencia biskupov, bude ustanovený len
jeden úrad pre spoločenské komunikačné
prostriedky, ktorý bude podliehať právomoci jedného
alebo niekoľkých na to delegovaných biskupov.
174. Jednotliví biskupi, každá konferencia
biskupov a Apoštolská stolica budú mať svojich
stálych hovorcov alebo stálych predstaviteľov,
ktorých povinnosťou bude podávať informácie a
súvislý komentár dokumentov Cirkvi ihneď po ich
vyhlásení, čo prispeje k ich ľahšiemu pochopeniu a
správnemu porozumeniu. Títo informační pracovníci
budú podľa svojho postavenia rýchlo a komplexne
informovať o každej novej okolnosti zo života a činnosti
Cirkvi. Zároveň sa odporúča, aby každá
diecéza a každá významnejšia katolícka
ustanovizeň mala svojho hovorcu alebo stáleho predstaviteľa,
ktorý bude mať podobné úlohy. Všetci tí,
ktorí akýmkoľvek spôsobom vystupujú v mene
Cirkvi, majú mať dostatočné vedomosti o všetkom,
čo sa týka verejných záležitostí a noriem
zaväzujúcich v tejto oblasti. Majú
zohľadňovať rôznorodosť ľudí, ktorým
adresujú svoje vystúpenia, aby sa vytvorila medzi nimi
vzájomná dôvera a porozumenie, ktoré je
možné len tam, kde je úcta k človeku a k pravde.
175. Okrem ustanovenia úradu takýchto
oficiálnych predstaviteľov treba vytvoriť aj podmienky na
výmenu informácií a názorov, ktoré by v
očiach všetkých ľudí vytvárali
pravdivý obraz o Cirkvi. Takisto je potrebné zabezpečiť
informovanosť cirkevných autorít o aktuálnych
postojoch, názoroch a potrebách verejnosti. To však
predpokladá dostatok vzájomnej úcty a patričné
priateľské vzťahy medzi Cirkvou a ľuďmi z
rozličných organizácií a spolkov. Takýmto
spôsobom je možná stála výmena názorov,
pri ktorej každý súčasne dostáva aj
dáva.24
176. Na to, aby sa mohol v súvislosti s aktuálnymi
udalosťami a ich náboženskou stránkou správne a
živo rozvíjať dialóg v Cirkvi aj mimo nej, sú
potrebné konečné a verejné - to znamená
úradne schválené - «oficiálne komentáre»,
ktoré by čo najrýchlejším, jasným,
komplexným a zodpovedajúcim spôsobom (cez komuniké,
depeše, obrazové spravodajstvo ...) vysvetľovali
čitateľom dôležité okolnosti jednotlivých
udalostí a ich príčiny.
177. Náboženské ustanovizne sa majú
náležite zaoberať všetkými zásadnými
úlohami Cirkvi v oblasti spoločenskej komunikácie.
Zároveň majú starostlivo zvážiť,
čím sa budú podieľať na činnosti
spoločenských komunikačných prostriedkov v súlade
s vlastnými pravidlami. Tie ustanovizne, ktoré sa venujú
spoločenskej komunikácii, majú nadviazať
vzájomnú úzku spoluprácu medzi sebou, ako aj s
diecéznymi, národnými, miestnymi a
nadnárodnými inštitúciami. Nech spolu s nimi
vypracúvajú a uskutočňujú plány
pastoračnej činnosti v oblasti masmédií.
178. Národné úrady, o ktorých je
zmienka vyššie25, ako aj nadriadené orgány
náboženských inštitútov majú
slúžiť medzinárodným katolíckym
ustanovizniam pre tlač (UCIP), pre film (OCIC), pre rozhlas a
televíziu (UNDA), ktorých štatúty sú
schválené Apoštolskou stolicou.26
179. Uvedené medzinárodné katolícke
orga-nizácie činné v oblasti spoločenskej
komunikácie majú plniť svoje úlohy v rámci
vlastnej kompetencie a v súlade s vlastnými štatútmi
tak, aby tieto prostriedky slúžili životu jednotlivých
krajín.
Ich úlohou je:
- podporovať vznik a uskutočňovanie takýchto
iniciatív;
- podporovať výskum a vývoj spoločenských
komunikačných prostriedkov;
- starať sa o náležitú formáciu príjemcov;
- rozvíjať vzájomnú žičlivosť a zmysel
pre vzájomnú pomoc medzi národmi;
- spoločné hľadať spôsoby osožnej
súčinnosti katolíkov v oblasti masmédií;
- vzájomne prepájať rôzne medzinárodné
ini-ciatívy;
- vyvíjať iniciatívy slúžiace
medzinárodnému rozvoju a podporovať ich;
- zaoberať sa produkciou a distribúciou filmov, prípravou a
realizáciou rozhlasových a televíznych
relácií, predstavení v oblasti audio-vizuálneho
umenia, tlačených publikácií, ktoré
napomáhajú rozvoj ľudskej spoločnosti a Božieho
ľudu.
Odporúča sa, aby medzinárodné katolícke
organizácie spoločne viedli vedecký výskum a takto
spoločne riešili problémy.
180. Konferencie biskupov podporované
predovšetkým starostlivosťou a odbornou pomocou
štátnych úradov, ako aj katolíckymi
organizáciami zainteresovanými v tejto oblasti, budú
zabezpečovať týmto úradom a organizáciám
potrebné finančné a materiálne prostriedky na plnenie
ich úloh.