1. „Revolučná zmena, ktorá v
súčasnosti prebieha v oblasti spoločenskej komunikácie,
predpokladá viac než čisto technickú revolúciu:
je to totiž základné pretvorenie prvkov, ktorými
človek vníma svet, ktorý ho obklopuje, preveruje svoje vnemy
a dáva im výraz. Neustála dostupnosť obrazov a
predstáv a ich rýchle odovzdávanie, dokonca z
jedného kontinentu na druhý, majú zároveň
pozitívne i negatívne účinky na psychologický,
morálny a sociálny vývoj osôb, na
štruktúru a fungovanie spoločenstiev, na výmenu a
komunikáciu medzi kultúrami, na prijímanie a
odovzdávanie hodnôt, na svetové názory,
ideológie a náboženské presvedčenia. 1
V posledných desiatich rokoch čoraz viac vychádza najavo
pravdivosť týchto slov. Netreba ani veľkú
fantáziu na to, aby sme si predstavili Zem ako zemeguľu
opradenú elektronickými vlnami, planétu plnú vravy,
umiestnenú v tichu vesmíru. Sú v dôsledku toho
ľudia šťastnejší a lepší? To je etická otázka,
ktorá sa pred nami vynára.
V mnohých ohľadoch sú. Nové prostriedky
spoločenskej komunikácie sú mocnými nástrojmi
kultúrneho obohatenia, obchodu i účasti na politike,
dialógu a vzájomného pochopenia rôznych
kultúr, a ako sme zdôraznili v priloženom dokumente,
2 poskytujú svoje služby aj v prípade
náboženstva. Napriek tomu je tu aj druhá strana mince:
prostriedky spoločenskej komunikácie môžu byť
použité pre dobro ľudí a spoločenstiev,
môžu však rovnako slúžiť aj na
zneužívanie, manipuláciu, nadvládu a mravnú
skazu.
2. Spomedzi prostriedkov komunikácie, ako telegraf,
telefón, rozhlas, televízia, ktoré počas
uplynulého poldruha storočia postupne odbúrali čas a
priestor – prekážky komunikácie medzi mnohými
ľuďmi – je najnovší a z mnohých stránok i
najvplyvnejší internet. Jeho vplyv na jednotlivcov, národy a
spoločenstvá národov je už teraz obrovský a zo
dňa na deň ešte vzrastá.
V tomto dokumente chceme predložiť pohľad Katolíckej
cirkvi na internet ako východiskový bod Cirkvi v dialógu s
ostatnými zložkami spoločnosti, najmä s inými
náboženskými skupinami, ktorý sa týka
vývoja a použitia tohto úžasného technického
prostriedku. Internet už teraz slúži na dobré ciele a
ukazuje sa, že bude ešte viac. Napriek tomu je isté, že
môže slúžiť aj na zlé. Dobro a zlo,
ktoré z neho pochádza závisí od niektorých
rozhodnutí. Cirkev ponúka dva dôležité
príspevky k ich realizácii: svoje angažovanie sa v prospech
dôstojnosti ľudskej bytosti a svoju dlhú tradíciu
múdrosti v morálnej oblasti. 3
3. Tak ako pri iných prostriedkoch spoločenskej
komunikácie, aj pri posudzovaní internetu z hľadiska etiky,
stoja v centre pozornosti človek a spoločenstvo ľudí.
Čo sa týka prenášaných správ,
komunikačného procesu, jeho štruktúry a systému,
platí „základný mravný princíp, že
ľudská osoba a ľudské spoločenstvo sú
cieľom a mierou využívania médií v
spoločenskej komunikácii. Komunikácia sa má
uskutočňovať ľuďmi, pre ľudí a v
záujme rozvoja človeka . 4
Spoločné dobro, t.j. „súhrn podmienok
spoločenského života, ktoré umožňujú
tak spoločenstvám ako i jednotlivým členom
dosiahnuť plnším a nehatenejším spôsobom
svoju dokonalosť , 5 ponúka ďalší
užitočný princíp na etické posúdenie
spoločenskej komunikácie. V celkovom ponímaní by to
mal byť súhrn cieľov, ku ktorým sa členovia
jedného spoločenstva zaväzujú, a ktorých
uskutočnenie a podpora je zmyslom existencie tohto spoločenstva.
Dobro jednotlivcov závisí od spoločného dobra
spoločenstiev, ku ktorým patria.
Čnosť, ktorá umožňuje ľuďom starať sa
o spoločné dobro a podporovať ho, je solidarita. Nie je to len
pocit „neurčitého súcitu alebo povrchnej citlivosti
vzhľadom na problémy tých druhých, ale „pevné
a dôsledné rozhodnutie angažovať sa za
spoločné dobro: za dobro všetkých a každého
jedného, pretože všetci sme naozaj zodpovední za
všetkých . 6 Najmä dnes nadobudla solidarita aj
badateľný a silný medzinárodný rozmer.
Hovoriť o medzinárodnom spoločnom dobre je správne a je
nevyhnutné sa oň zasadzovať.
4. Medzinárodné spoločné dobro,
čnosť solidarity, revolúcia spoločenských
komunikačných prostriedkov, informačné
technológie a internet, to všetko sú skutočnosti,
ktoré súvisia s procesom globalizácie.
Nová technika vo veľkej miere vedie k napomáhaniu
globalizácie, lebo vytvára novú situáciu, v ktorej
„obchod a komunikácia nie sú viac uzavreté vnútri
hraníc tej ktorej krajiny . 7
Toto má veľmi vážne dôsledky. Globalizácia
môže napomáhať rast blahobytu a podporovať rozvoj.
Ponúka výhody, ako sú „výkonnosť a
vzrastajúca produkcia... väčšia jednota medzi
národmi a lepšie služby pre ľudstvo . 8 Napriek
tomu nie sú tieto doteraz rozdelené rovnakou mierou.
Niektorí jednotlivci, obchodné firmy a krajiny neuveriteľne
zbohatli, zatiaľ čo iní zaostali. Celé národy
boli temer úplne vylúčené z tohto procesu a
zbavené miesta v tomto novom svete, ktorý práve
nadobúda svoju podobu. „Svetovosť, ktorá do hĺbky
zmenila ekonomické systémy, vytvoriac nikdy netušené
možnosti rastu, zároveň spôsobila, že mnohí
zostali na okraji cesty: nezamestnanosť v najvyspelejších
krajinách a bieda mnohých národov na južnej pologuli
naďalej udržiava milióny mužov a žien ďaleko od
pokroku a blahobytu . 9
Je bezpochyby zrejmé, že spoločnosti, ktoré
vstúpili do procesu globalizácie, tak urobili na základe
informovaného a slobodného rozhodnutia. Avšak „mnohí
ľudia, najmä tí najviac znevýhodnení, ju
prežívajú skôr ako niečo, čo im bolo
nanútené, nie ako proces, na ktorom sa môžu
aktívne podieľať . 10
V mnohých častiach sveta, podporuje globalizácia
rýchle a prevratné sociálne zmeny. Tento proces nie je len
ekonomický, ale i kultúrny a má svoje kladné i
záporné stránky. „Ľudia, čo sú
globalizáciou zasiahnutí, ju často považujú za
ničivú záplavu narušujúcu
spoločenské normy, ktoré doteraz zastávali a
kultúrne korene, od ktorých sa odvíjalo smerovanie ich
života... Technologické zmeny a zmeny v pracovných
vzťahoch sú veľmi rýchle na to, aby jednotlivé
kultúry dokázali s nimi držať krok . 11
5. Jedným z hlavných dôsledkov
deregulácie v posledných rokoch bol prechod moci z
národných štátov na medzinárodné
spoločnosti. Dôležité je týmto spoločnostiam
pomáhať a povzbudiť ich, aby svoju moc dali do služby
spoločného dobra ľudstva. Z toho je zrejmá potreba
väčšej komunikácie a dialógu medzi nimi a
organizáciami, ktoré sa na tomto poli tiež
angažujú, ako napríklad Cirkev.
Používanie nových informačných
technológií a internetu musí dopĺňať a
sprevádzať rázne zasadzovanie sa za uplatňovanie
solidarity v službe spoločnému dobru v rámci
národov i medzi nimi. Tieto technológie sa môžu
stať nástrojom na riešenie ľudských
problémov, na podporenie komplexného rozvoja osobnosti a na
vytvorenie sveta, kde bude panovať spravodlivosť, pokoj a
láska. Ako to už pred tridsiatimi rokmi zdôraznila
pastoračná inštrukcia o spoločenských
komunikačných prostriedkoch Communio et progressio,
spomínané prostriedky majú schopnosť
pôsobiť tak, aby všetci ľudia, na každom mieste zeme,
mali „účasť na problémoch a ťažkostiach
jednotlivcov i celého ľudského rodu . 12
To je úžasná predstava. Internet môže
svojím pôsobením napomáhať, aby sa táto
myšlienka stala pre ľudí, skupiny, národy a pre
celé ľudstvo skutočnosťou, ak sa bude
používať vo svetle jasných a zdravých
etických princípov, najmä solidarity. To bude na prospech
všetkým, lebo „dnes si lepšie ako včera uvedomujeme,
že nebudeme nikdy jedni bez druhých – a už vôbec nie, ak
budeme jedni proti druhým – žiť šťastní a v
mieri . 13 Zároveň to bude výrazom spirituality
spoločenstva zahrnujúcej „schopnosť vidieť v druhom
predovšetkým pozitívne prvky, aby sme ho prijímali a
hodnotili ako Boží dar, sprevádzanú schopnosťou
„urobiť miesto bratovi, niesť si vzájomne bremená (Gal
6, 2) a premáhať egoistické pokušenia, ktoré
nás neustále napádajú . 14
6. Rozšírenie internetu vyvoláva aj
niekoľko etických otázok, týkajúcich sa
ochrany súkromia, bezpečnosti a dôvernosti údajov,
autorského práva a práv na duševné
vlastníctvo, pornografie, stránok vyvolávajúcich
nenávisť, či šíriacich pod rúškom
serióznych správ ohováranie a osočovanie, ako i
mnohých iných problémov. Krátko spomenieme
niektoré z nich, ktoré si vyžadujú ďalšiu
analýzu a diskusiu všetkých zúčastnených
strán.
Napriek tomu si však nemyslíme, že by bol internet iba zdrojom
problémov, skôr ho považujeme za zdroj dobrodení pre
ľudstvo, ktoré sa však naplno uskutočnia len po
vyriešení existujúcich problémov.
1)
Pápežská rada pre spoločenské komunikačné
prostriedky, pastoračná inštrukcia Aetatis novae o
spoločenskej komunikácii dvadsať rokov po Communio et
progressio 4.
2) Pápežská rada pre spoločenské
komunikačné prostriedky, Cirkev a internet.
3) Porov. Pápežská rada pre spoločenské
komunikačné prostriedky, Etika v spoločenskej
komunikácii 5.
12) Pápežská rada pre spoločenské
komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia o
spoločenských komunikačných prostriedkoch Communio et
progressio 19.
13) Ján Pavol II., Prejav k diplomatickému zboru 4.
14) Ján Pavol II., apoštolský list Novo millennio
ineunte 43.