10. Z toho, čo sme doteraz povedali
vyplývajú – pokiaľ ide o internet – niektoré obavy.
Jednou z najvážnejších je tá, ktorá sa
dnes definuje ako „digital divide (informačná priepasť), t.j.
forma diskriminácie, ktorá rozdeľuje ľudí na
bohatých a chudobných, v rámci jedného
národa i medzi rôznymi národmi, podľa toho, či
majú alebo nemajú prístup k tejto novej informačnej
technológii. V tomto zmysle ide o súčasnú podobu
dávnej priepasti medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ
ide o informácie.
Výraz „digital divide zdôrazňuje skutočnosť,
že skupiny a národy musia mať prístup k tejto novej
technológii, aby sa mohli podieľať na
prisľúbených výhodách globalizácie a
pokroku a nezaostali. Preto je potrebné, aby sa „rozdiel medzi
tými, ktorí profitujú z nových
informačných a vyjadrovacích prostriedkov a tými,
ktorí ešte nemajú k nim prístup nestal
ďalším nekontrolovateľným zdrojom nerovnosti a
diskriminácie . 21
Treba nájsť spôsoby ako sprístupniť internet
znevýhodneným skupinám, či už priamo alebo
prostredníctvom lacnejších tradičných
médií. Kybernetický priestor musí byť pre
všetkých prístupným bezplatným zdrojom
informácií a služieb v širokom spektre rôznych
jazykov. Verejné inštitúcie majú osobitnú
zodpovednosť pri vytváraní a udržiavaní
internetových stránok takéhoto typu.
Pokým sa táto nová forma globálnej ekonomiky
uskutoční, bude sa Cirkev snažiť o to, aby „sa
víťazom v tomto procese stalo celé ľudstvo, nielen
bohatá elita, ktorá kontroluje vedu, technológie,
komunikácie a zdroje planéty . Cirkev si želá, aby
„globalizácia slúžila ľudskej osobnosti v celosti a
zároveň všetkým ľuďom . 22
Preto je dôležité mať na pamäti, že
príčiny a dôsledky tejto nerovnosti v prístupe k
internetu nie sú len ekonomickej, ale aj technickej, sociálnej a
kultúrnej povahy. Takto napr. vzniká ďalšia
priepasť, na škodu žien a aj tú teba
odstrániť.
11. Sme znepokojení kultúrnymi rozmermi
prebiehajúcich procesov. Ide tu predovšetkým o to, že
nové informačné technológie a internet ako
mocné nástroje globalizácie prinášajú a
pomáhajú vštepovať celý rad kultúrnych
hodnôt – spôsoby nazerania na spoločenské vzťahy,
rodinu, náboženstvo, postavenie človeka –, ktorých
pôvab z novosti môže spochybniť a rozleptať
tradičné kultúry.
Dialóg a vzájomné obohacovanie sa rôznych
kultúr sú bezpochyby veľmi žiaduce. Vskutku „je dnes
kvôli vplyvom nových prostriedkov komunikácie na život
jednotlivcov a národov zvlášť potrebný
dialóg medzi kultúrami . 23 Tento proces však
musí prebiehať v dvoch smeroch. Jednotlivé kultúry sa
majú veľa čo jedna od druhej učiť, no jav, keď
jedna druhej vnucuje svoj pohľad na svet, systém hodnôt,
či dokonca jazyk, to nie je dialóg, ale kultúrny
imperializmus.
Problém kultúrnej nadvlády sa stáva
zvlášť závažným, keď dominantná
kultúra prináša falošné hodnoty, ktoré
sú v protiklade so skutočným dobrom jednotlivcov a
skupín. Dnes sa veci majú tak, že internet spolu s
ostatnými prostriedkami spoločenskej komunikácie
prenáša správy poznačené hodnotami
sekulárnej západnej kultúry ľuďom a spoločenstvám,
ktoré mnohokrát nie sú schopné ich
posúdiť a zaujať k nim stanovisko. Toto má za
následok vážne problémy napríklad v oblasti
manželstva a rodinného života, ktoré v mnohých
častiach sveta zažívajú „veľkú a
hlbokú krízu . 24
Za týchto okolností je nevyhnutná kultúrna
citlivosť a rešpekt pred hodnotami a presvedčením
tých druhých. Pre vybudovanie a uchovanie zmyslu pre
medzinárodnú solidaritu je potrebný dialóg medzi
kultúrami, ktorý „chráni osobitosť
jednotlivých kultúr, ako dejinných a tvorivých
vyjadrení jednoty ľudskej rodiny... a podporuje
vzájomné pochopenie a spoločenstvo medzi nimi . 25
12. Zdrojom ďalších problémov je
komplex otázok súvisiacich zo slobodou vyjadrovania na internete.
Rozhodne podporujeme slobodu vyjadrovania a slobodnú výmenu
názorov. Sloboda hľadať a poznať pravdu je
základným ľudským právom26 a sloboda
vyjadrovania je základným kameňom demokracie. „Toto
všetko si vyžaduje, aby človek mohol, pri zachovaní
mravného poriadku a záujmov pospolitosti, slobodne hľadať
pravdu, prejaviť a rozširovať svoju mienku... a napokon, aby bol
pravdivo informovaný o verejných veciach . 27
Verejná mienka, ktorá je základným
vyjadrením ľudskej prirodzenosti v organizovanej spoločnosti
si vyžaduje „slobodu vo vyjadrovaní vlastného názoru
. 28
Vo svetle týchto požiadaviek spoločného dobra, je
nám ľúto snáh zo strany verejných
predstaviteľov, ktorí chcú blokovať prístup na
internet a k iným spoločenským komunikačným
prostriedkom, lebo ich považujú za – pre nich –
nebezpečné a nepríjemné, manipulujúce pomocou
propagandy a dezinformácie verejnú mienku alebo sa snažia
obmedziť legitímnu slobodu vyjadrovania a
zmýšľania. Z tohto hľadiska sa najviac
previňujú autoritatívne režimy, no tento problém
existuje aj v liberálnych demokraciách, kde prístup k
prostriedkom spoločenskej komunikácie za účelom
vyjadrenia politického názoru často závisí od
bohatstva, a kde politici a ich poradcovia nerešpektujú pravdu a
slušnosť, ale ohovárajú svojich protivníkov a
predstavujú závažné problémy ako
nepodstatné.
13. Ako sa už viackrát zdôraznilo,
žurnalistika prechádza v týchto nových podmienkach
hlbokými zmenami. Kombinácia nových
technológií a globalizácia „zväčšila
kapacitu prostriedkov spoločenskej komunikácie, ale vo
zvýšenej miere ich vystavila aj ideologickým a
komerčným tlakom , 29 a to isté platí aj pre
žurnalistiku.
Internet je veľmi účinným a rýchlym
informačným nástrojom. Avšak ekonomická
súťaživosť a prítomnosť on-line
žurnalistiky dňom i nocou prispievajú k zvyšovaniu
senzáciechtivosti a rozširovaniu klebiet, k miešaniu
správ, reklamy a zábavy, a prinajmenšom k zdanlivému
ubúdaniu seriózneho spravodajstva a komentárov.
Poctivá žurnalistika je pre spoločné dobro
národov a medzinárodného spoločenstva veľmi
dôležitá. Preto si problémy, ktoré vidno v
žurnalistickej praxi na internete, vyžadujú rýchle
riešenie zo strany samotných žurnalistov.
Pre mnohých je problémom neuveriteľné množstvo
informácií na internete, z ktorých veľká
časť nebola overená, pokiaľ ide o presnosť a
spoľahlivosť. Znepokojuje nás aj skutočnosť, že
niektorí účastníci internetovej siete
využívajú jeho technologické možnosti na
úpravu informácií kvôli vytvoreniu
elektronických bariér proti cudzím myšlienkam.
Takýto vývoj by bol nebezpečný v pluralistickom
svete, v ktorom musí vzájomné pochopenie medzi
ľuďmi vzrastať. Technika umožňuje ľuďom
čoraz viac získavať balíky takých
informácií a služieb, ktoré sú
určené iba pre nich. To prináša reálne
výhody, no vyvoláva aj nevyhnutné otázky: Bude sa
publikum budúcnosti skladať z množstva ľudí,
ktorí počúvajú jedného človeka? Čo
ostane v takomto svete zo solidarity, čo ostane z lásky? 30
14. Okrem otázok týkajúcich sa slobody
vyjadrovania, úplnosti a presnosti správ a odovzdávania
myšlienok a informácií, existuje celý rad
ďalších dôvodov na obavy, ktoré plynú z
liberalizmu. Ideológia radikálneho liberalizmu je mylná a
nebezpečná, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť
slobodného vyjadrovania v službe pravdy. Omylom je vyzdvihovať
slobodu ako „niečo absolútne , ako „zdroj a pôvod dobra .
„Takto sa nevyhnutná požiadavka pravdy stráca a
nahrádza sa úsudkom urobeným na základe
úprimnosti, autentickosti, ‚súladu so sebou samým .
31 Tento spôsob myslenia nenecháva priestor pre
autentické spoločenstvo, spoločné dobro a solidaritu.
21) Ján Pavol II., Posolstvo k 31. svetovému dňu
spoločenských komunikačných prostriedkov, 1997.
22) Porov. Prejav v Pontificia Accademia delle Scienze Sociali 5.