Cap.

 1 I   |      obrazom kraja toho, ktorý on vlasťou svojou nazýval.
 2 I   |        pred dvanástimi roky. A on ani otcovi neodporuje, ani
 3 I   |        zišlo pod jeho zástavy. On sám príde zo Sedmohradska
 4 III |        zase sa všetko utíši, a on začne hovoriť: „Páni bratia,
 5 IV  |        sliny i fučia od hnevu; on ale, nič si z toho nerobiac,
 6 IV  |        Panenky sa nepýtajú, či on z tej, lebo tamtej strany,
 7 IV  |     nich sa vrtiaceho človeka. On sa ale tu netrpezlivo obzerá
 8 IV  |    dome pána Václava je pusto; on sedí na starej leňoške i
 9 IV  |       vždy tak túla, hm, už ti on i tam narastie, kde ho nezaseješ,
10 IV  |        kde ho nezaseješ, už ti on musí byť pri každej pletke,
11 IV  |        kráľa? – Ale nie, to ti on počúvať nebude, pánbohchráň,
12 IV  |      nebude, pánbohchráň, nie, on radšej ta ide do záhrady
13 V   |       máte tak múdru hlavu ako on, veď sa vám ten vie všade
14 V   |       a pyšný? – Hej, neľutuje on ani chleba, ani vína – a
15 V   |        v celom vidieku, ako je on, nemáte, za to vám tiež
16 V   |   pravdu musí mať ten, komu ju on prisúdi. – A či je to nie
17 V   |       pokývne, krik utíchne, a on takto pokračuje: „Keď tak
18 V   |       sa oháňať, ale i robiť – on sa pozvolil i keď ste vy
19 V   |         doma ho nevesta čaká a on ide preč od nej.“ ~„Ah,
20 VII |  kuruca po pleci potľapkáva, a on sa teší a rastie od radosti,
21 VII |      hora vyzdvihnú, pričom sa on usmieva a pokračuje: „No
22 VIII|    dakoľko dní domov pustil, a on sa ti nadul a povedal, že
23 VIII| Berčénimu nikdy slúžiť nejdem. On mi na to riekol: „No nič
24 IX  |       ovenčí hlavu moju, alebo on vykope pre mňa hrob hlboký
25 IX  |    dákesi hlasy ozvú, v čom sa on, za ker sa utúlivší, hlasy
26 IX  |     Rákóci na vrchu? Čím sa ti on môže odmeniť? A cisár sľubuje
27 IX  |       môžeme robiť, čo chceme, on na to nič nedbá a opovrhujúc
28 IX  |  nevezme.“ ~Berčéni odpovedá: „On ma pozdvihol na hodnosť
29 X   |    ktorými je pokrytý, slabší. On iste pôjde touto cestou,
30 X   |     nože sa opýtajte, či je to on, či nie!“ ~I prišiel zas
31 X   |  nehnevajteže sa, či je to nie on?“ ~„Nuž kto?“ ~„Ale, ach,
32 X   |     kto?“ ~„Ale, ach, akože sa on tam volá? – Len sa mi tak
33 XI  |      po prvý raz v živote. Vie on byť strašný i mocný vo vojne,
34 XI  |        keď pracovať treba; ale on zná i úprimnosť srdca tam,
35 XI  |     hlave – a zabudne i ona, i on už akoby na celý široký
36 XI  |      sa mu v bitkách vodilo, a on jej zas, čo porábala doma