Cap.

 1 I   |           šuhaj, a cituplné srdce jeho bilo bystro a oči jeho túžobne
 2 I   |      srdce jeho bilo bystro a oči jeho túžobne pozerali na posvätné
 3 I   |          blesk preletelo to dušou jeho, lebo noc bola obrazom kraja
 4 I   |        nazýval. Neligotal sa kraj jeho v bleskoch slávy. ~Vtom
 5 I   |         blíži,“ povedal na to syn jeho, „v Bihari sa moc pánov
 6 I   |     Bihari sa moc pánov zišlo pod jeho zástavy. On sám príde zo
 7 I   |          príde. Pôjdeme obaja pod jeho zástavy.“ ~Ale starká matka
 8 I   |       slová tie vidiac, že sa syn jeho proti tomu nevzpiera, obidným
 9 II  |          je ako lúka zelený driek jeho, ako hlava šedivého starca
10 II  |     šedivého starca biele je čelo jeho; ale spojenie toho bieleho
11 II  |           podopierajú hoc sa temä jeho vysoko nad nimi vypína.
12 III |          čo by sa hrmen striel do jeho matere, tu sme my na našom
13 III |         ale, alebo ktorému z ľudí jeho ublížiť opovážil, upadne
14 III |          nesvedčí na zemanov! ~Na jeho slová všetci utíchli, ale
15 IV  | neusmievala, i odpovedá na otázky jeho, akoby sa jej nechcelo,
16 IV  |           sa jej nechcelo, i reči jeho jedným uchom dnu, druhým
17 IV  |          vyčítala to ona zo zraku jeho, bo keď ju má na ulici stretnúť,
18 IV  |          nevestou.“ I vložil ruku jeho do pravice trasúceho, ale
19 V   |           zapredáva, akoby sme my jeho metly boli. – Nuž či si
20 V   |             však je mladý – a ten jeho otec tak sa nadúva, ako
21 VI  |  najmenšie zašuštenie stromu uchu jeho. Kráča neistým krokom, hneď
22 VII |          ľade zostanem.“ Ale hnev jeho sa zase v radosť premení,
23 VIII|      nazdáva, že je už celý svet  jeho, už ti mu také rohy narástli,
24 VIII|     pachoriť, akoby bol celý svet jeho, a môže rád byť, že s ním
25 IX  |          len sedí a sedí, ale oko jeho nebdie, jemu sa sníva, i
26 IX  |          vždy ďalej a ďalej. Duša jeho ho ženie ku Váhu, i stratí
27 IX  |          ťa, prečo tak žiadaš pád jeho?“ ~„Hm, mohli sme s ním
28 IX  |         Stanislav sa zamračí, oko jeho sa ohňom hnevu zablysne
29 IX  |           nerozmáhala, kade kroky jeho postupujú. – Naposledok
30 IX  |        Nepriateľ drobné kusy telo jeho. ~Rákóci opúšťa stanovisko
31 IX  |    Stanislav stojí verne pri boku jeho. Obidvaja sú zakrvavení,
32 XI  |           navlas vyplňuje rozkazy jeho. ~Böckl prišiel so silným
33 XI  |     rozpajedené sršne sa sype ľud jeho na ne, ale ako kamenec nebeský
34 XI  |        pán Mikuláš zabáva hosťov, jeho pani ale sa stará o domácnosť.
35 XI  |           zas, čo porábala doma v jeho neprítomnosti, pričom si
36 XI  |          pád Rákócziho z koňa, čo jeho vojakov vraj tak zdeprimovalo,