Cap.

 1 I   |       chudera, že je to ten samý Stanislav, čo pred dvanástimi roky.
 2 I   | Sedmohradskej a spoza Tisy hýbe. Stanislav na všetko len krátko odpovedal
 3 I   |         tomto svete.“ ~Keď videl Stanislav, koľko bilo a kde je, vyprával
 4 I   |      božieho rána vadil, keby ho Stanislav nebol prosil, aby ho pustili
 5 IV  |          spoločne. Obzvlášte ale Stanislav sa stal dnes miláčikom všetkých,
 6 IV  |     zôkol-vôkol a všade ho plno. Stanislav pozrie kedy-nekedy na krásnu
 7 V   |         sa neozýva, až naostatok Stanislav vstane: „My sme najväčšia
 8 V   |     dajte pokoj daromným hádkam. Stanislav pôjde na Muráň a potom dosť. –
 9 V   |       predsa len hodný šuhaj ten Stanislav.“ ~„Že je vraj syn sveta,“
10 VIII|      vyšší nad domácnosť svoju – Stanislav smutne pritúli k sebe drahú
11 IX  |    vojsko odpočíva, len Václav a Stanislav sú sami pri ňom, neopúšťajúc
12 IX  |         sú sily naše,“ prehovorí Stanislav, „zvíťazíš, len sa chráň
13 IX  |         ním do šiatra odišiel, a Stanislav beží do poľa vždy ďalej
14 IX  |        poľa do svojich šiatrov. ~Stanislav sa zamračí, oko jeho sa
15 IX  |         nepočúva i neodpovedá. – Stanislav si sadne von pri šiatri,
16 IX  |    krídlo otočuj nepriateľa!“ ~A Stanislav letí so strašnými rozkazy,
17 IX  |         smrť nesúc nepriateľovi; Stanislav zas napomína i povzbudzuje
18 IX  |           ak sa poddáme,“ zavolá Stanislav. ~„Ale, pán brat,“ tretí
19 IX  |       Hanbite sa, pane,“ odpovie Stanislav a potom zavolá: „Smrť utekajúcim!“
20 IX  |     rozdráždená búrka na horách; Stanislav rúbe odporníkov mečom ako
21 IX  |         Rákóci len seká a tlčie, Stanislav stojí verne pri boku jeho.
22 IX  |       strán obstúpilo, tu uchytí Stanislav uzdu smutného koníka Rákóciho
23 XI  |         svojim hoc je i slabý, a Stanislav navlas vyplňuje rozkazy
24 XI  |      obecný ľud do hôr ubehuje. ~Stanislav stojí na čele i opiera sa
25 XI  |       dovŕšeniu práce vyberie si Stanislav z prostriedku svojich najhodnejších
26 XI  |     víťazi do svojich šiatrov. – Stanislav prehovorí k Rákócimu i k
27 XI  |      maličkej izbičke sa zhovára Stanislav so svojou Aničkou, ktorá
28 XI  |          krik strašný sa strhne. Stanislav sa schytí, vezme šabľu i
29 XI  |           Böckl sa pení hnevom a Stanislav skáče sem i tam na pomoc
30 XI  |       kde ich vodca padol. ~Hej, Stanislav, Stanislav, kde je mladosť
31 XI  |          padol. ~Hej, Stanislav, Stanislav, kde je mladosť tvoja? Rozrúbali
32 XI  |        velebne k pohrebu. – Hoj, Stanislav, kde je mladosť tvoja? ~