bold = Main text
   Cap.                                   grey = Comment text

 1 III   |  nebojteže sa, pán brat, veď i my vieme, že ste nám dakedy
 2 III   |  striel do jeho matere, tu sme my na našom grunte, čože teda
 3 III   |        zemanov, a druhý zase: „My sme páni a nedáme si do
 4 III   |      tu po latinsky čítate? To my nerozumieme a predsa sa
 5 III   |     kožu, čítajte nám tak, ako my rozumieme!“ ~„Dobre máte,
 6 III   |  Štefan Andaházy takto začne: „My Karol VI. slávnemu zemianstvu
 7 III   |        do úst vstrčil. A či ju my máme skladať? Prečože naši
 8 III   |    čomu chuti nemáme. A či sme my nie slobodní? – Títo nám
 9 III(1)|                 lat. Doslovne: My Karol VI. Z božej milosti
10 IV    | Neostri si zuby, utri si ústa; my nie sme tvoje metly. – Sem
11 V     |       nás zapredáva, akoby sme my jeho metly boli. – Nuž či
12 V     |     tak ozývalo. „Nech príde a my zaňho žijeme, zaňho umierame.“ ~
13 V     |   naostatok Stanislav vstane: „My sme najväčšia príčina nebezpečenstva
14 V     |       keby ste vy boli išli, i my by sme boli išli, čo by
15 V     |       nej.“ ~„Ah, to by sme aj my bol i išli kdekoľvek – nuž
16 VI    |       starom mätie. A nuž čože my, chudobní ľudia? My nevieme
17 VI    |       čože my, chudobní ľudia? My nevieme nič, čože je nám
18 VI    |       lebo tak psotu trieť; už my to, chudobní ľudia, len
19 VI    |        ba je nie všetko jedno! My vás všetkých od vašich pánov
20 VII   |       rozkazuje doma, či vieš? My si tu rozkazovať nedáme.“
21 VII   |   nazdávate? – Ja pán, ty pán, My sme mu poslušnosť prisahali
22 VIII  |        je vám všetko jedno, či my tu zhynieme, či nie. Ale,
23 VIII  |    nebom povaľovať nemusia ako my tuná. A tá zem, bodaj ju
24 VIII  |     samým nám daných vodcov, a my sme mu to sľúbili; ale Berčéni
25 VIII  |   kdekoľvek sa s ním zísť, ale my ho predsa predísť musíme,
26 IX    |        si sedí s tými Liptáci. My môžeme robiť, čo chceme,
27 IX    |      nás zanedbáva – dobre – i my ho môžeme zanedbať.“ ~„Dobre,
28 IX    |    Očkaj, „dnes Rákóci, zajtra my panovať budeme. Už sme beztoho
29 X     |        svete? – Už ja viem, že my chudobní ľudia len tak hynúť
30 X     |   Kážte, kážte, pán urodzenký, my všetko vykonáme.“ ~„No,
31 X     |    nemusíte hnevať, veď sme sa my to len opýtať chceli.“ I
32 XI    | šťastia môjho, nazdajúc sa, že my od strachu utekáme, i nemysliac