Cap.
1 I | sveta hľadať a budeme rúbať až radosť! Dobre, dobre, veď
2 I | pôsobilo, že od radosti až do neba rástol a kvitol,
3 I | rozhneval, že by sa bol až do božieho rána vadil, keby
4 II | Tatry. Čelo ich sa dvíha až k oblakom; hoc je leto,
5 II | vysypanom a kvieťa, čo sa až posiaľ kývalo, svedčia,
6 II | jak sa díva, tak sa díva – až keď sa už dosť a darmo nadíval,
7 III | ruvačke ani konca, ani kraja, až Böckl k obloku príde a pokýva
8 III | slová všetci utíchli, ale až tak odfukujúc od hnevu a
9 IV | vždy dač popod nos mrmle, až sa naostatok ozve: „Hm,
10 IV | deda i od všetkých predkov až po Ondreja kráľa? – Ale
11 V | druhý to susedovi šepce, až naostatok viceišpán pán
12 V | Rákócimu, ktorý podľa chýru až k Muráňu došiel.“ ~„Tak
13 V | Boh živí!“ zavolali všetci až sa tak ozývalo. „Nech príde
14 V | odvážlivosti. – Žiaden sa neozýva, až naostatok Stanislav vstane: „
15 VI | vojakov stojí. Zima je, až praští a sneh sviští pod
16 VI | vypovie žobrák s odŕhaním. ~„Až na veky amen! Kto si, odkiaľ
17 VII | vernosti a poslušnosti zložilo až na dakoľko pánov. Už Rákóci
18 VIII| rozvaľujú i naťahujú sa, až im kosti vo stavcoch praštia,
19 VIII| mu všetky zuby vybijem, až ho krvavá polievka zaleje
20 VIII| tam, kde sa predtým hluk až k nebu ozýval, je teraz
21 IX | vykope pre mňa hrob hlboký až naveky.“ ~„Mám, nádeju,
22 IX | malú chvíľu hrmia delá, až sa zem zatriasa, i zaduní
23 IX | zablyští očima starý Václav, až iskry z nich pršiace vôkol
24 IX | strašne, zakričí hrozne, až sa všetko len tak ozýva,
25 X | nemal na čom voziť, zbili ma až na úmor, žene ostatné perinky
26 X | vypovie: „Škoda, že sme až domov vydržať nemohli, ráčte,
27 X | nech som dobrý, ten sa až navlas naň ponáša, ako čo
28 X | uháňa so spoločníkom svojím, až sa tak práši. ~
29 XI | opiera sa moci Böcklovej, až tomuto naostatok sám Hajster
30 XI | Celá dedina je v ohni, až sa tak všetko varí; iskry
31 XI | ale kurucov zjavne zradil až koncom augusta. Po trenčianskej
|