Cap.

 1 I   |     až radosť! Dobre, dobre, veď uvidím, čo z teba vychovám
 2 I   |  dosť – čo by sa tak maznal, veď ho čert do rána nevezme;
 3 I   |      riekla: „Och, Bože môj, veď vy to ani chvíľu doma posedieť
 4 III |      nebojteže sa, pán brat, veď i my vieme, že ste nám dakedy
 5 III | všetko prihrnuvšie, i volá: „Veď ti mi dáme uzdy! Ale či
 6 IV  |     Annu tu von zadržiavate, veď bez nej žiadneho života
 7 IV  |      ono chúďa tam zaveselí, veď doma beztoho nič nemá okrem
 8 IV  | ráčte zabávať i druhé panny, veď som ja domáca, a veru ja
 9 V   |     sa, ako chcete, paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už viac
10 V   |      tak múdru hlavu ako on, veď sa vám ten vie všade vynájsť,
11 V   |       za to vám tiež stojím. Veď sa ti ten tak vie pravotiť,
12 V   |      na hlave nepohne?“ ~„No veď ja nedbám, ale o Nemcovi
13 V   |      o Nemcovi mi ani slova. Veď ja viem, povedal nám to
14 VI  |     nuž čože by ja prisahal, veď ani neviem, o čom vec ide –
15 VII |    že sa ženil, i vraví: „No veď si mi ty vykonal, len to
16 VIII|       poď – zbohom !“ ~„Ach, veď ja vás nezdržujem, choďte
17 VIII|       choďte si len, choďte, veď je vám všetko jedno, či
18 VIII|      potecha drahá, úprimná –veď ty už viac živú nenájdeš
19 VIII|     a či ťa búrka priniesla, veď ťa tu už od dakoľko dní
20 VIII|         Hm,“ odpovie druhý, „veď to už len čo je človek,
21 IX  |      časom. Oni sú mi verní, veď som ich ja pozdvihol na
22 IX  |  preč z poľa utekajúc. ~„Ja, veď som ja to nevedel, že to
23 IX  |    mu do duše i s dragvoňom, veď ma tak začiahol tou dlhou
24 IX  |     šabľou ako všetci čerti, veď to tu na nič iného nehľadia,
25 IX  | nedám ani len frčku vylepiť, veď som nie blázon!“ – “Vari
26 X   |       len keby sme mali kde, veď dobreže od hladu nevyhynieme.“ ~„
27 X   |      by ten tu robil?“ ~„Hm, veď nám povedal ten pán, že
28 X   |         No, no, mladý pánko, veď sa nemusíte hnevať, veď
29 X   |      veď sa nemusíte hnevať, veď sme sa my to len opýtať