Cap.

 1 I   |   hlavou i hovoril: „Dobre, syn môj, hodný si chlap, teraz odhodíš
 2 I   |      nič nejedlo. Pod' sem, syn môj, pod', zajedz si teplého.“ ~
 3 I   |   povedal tento: „tak, tak, syn môj, dobre máš, to je po zemiansky.
 4 I   |     tamto tú šabľu na stene? Tú môj ded dostal od pána Bočkayho
 5 I   |         dobre mastil; túto zase môj nebohý otec, Pán Boh mu
 6 I   |        nachádzali. „Tak je, syn môj, dobre!“ – vykríkol otec
 7 I   |       hlasom riekla: „Och, Bože môj, veď vy to ani chvíľu doma
 8 IV  |   podariť?“ ~„Keby som ju, Bože môj, za nevestu dostala.“ ~„
 9 V   |       to nehovorte, lebo vás na môj hriešnu dušu tak o tú stenu
10 V   |    vstane a zavolá: „Dobre, syn môj, dobre; teraz sa mi páčiš,
11 V   |           I do čerta obrazenie! Môj syn zná nielen slovami sa
12 VIII|     drahé, nechoďže mi, nechoď, môj tulipán, odo mňa; ja som
13 IX  |     naveky.“ ~„Mám, nádeju, pán môj, mocné sú sily naše,“ prehovorí
14 IX  |        nás.“ ~„Buď pokojný, syn môj, nesúď ľudí pred časom.
15 IX  | zanedbať.“ ~„Dobre, dobre, brat môj,“ ozve sa Očkaj, „dnes Rákóci,
16 IX  |      priviesť musí; a mne život môj milší ako cudzí, keď vidím,
17 IX  |       páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj o mňa toľké starosti,“
18 IX  |      naľakaná starosťou o život môj. Neboj sa nič; šľachetná
19 IX  |        budem ťa milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný
20 IX  |        milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný muž;
21 IX  |       zavolá posledný raz: „Syn môj, tni, rúb zradcov i Nemcov,
22 X   |     nimi stojacich. ~„Ach, Bože môj drahý,“ vraví jeden, „načo
23 X   |        sa dosť trápi, ale, Bože môj, však tiež nič z tela vyrezať
24 X   | zastaviac ich u žida. Ach, Bože môj drahý, úprimný,  kedyže
25 X   |        si sa utiekol. Ach, Bože môj drahý, neopúšťaj nás aspoň