Cap.

 1 II  |       hrával. Pozrie na Tatry. Čelo ich sa dvíha až k oblakom; hoc
 2 II  |              hoc je leto, predsa sú ich končiare snehom pokryté
 3 II  |       ovenčili hlavu šedivého obra, ich plecami svojimi podopierajú
 4 III |            hľadajúc iných, a keď sa ich už hodná kopa nazbierala,
 5 III |             ruky sa im trasú, akoby ich svrbeli. ~Župan pokýva rukou
 6 III |             Tak je, tak je, vyžeňme ich, vyžeňme!“ Nato sa zemianstvo
 7 III |         svojimi, vidiacimi. že to o ich kožu ide, opustil palotu
 8 IV  |       ubiehajú ďalej a ďalej; ale s ich odchodom prichádzajú nové,
 9 IV  |         sneh, pokryvší celý vidiek, ich príchod oznamuje. Preto
10 IV  |          otec zabával pánov, prosil ich, aby ho skoro všetci navštívili,
11 VIII|            objíma i prosí syna, aby ich, slabé ženy, nenechával;
12 VIII|      vypadne im slza z očí, bo zrak ich nevidí už tých, za ktorými
13 VIII|    považských nezastihol, musíme mu ich teda zaprieť, i pohneme
14 IX  |            Oni sú mi verní, veď som ich ja pozdvihol na ten stupeň
15 IX  |            krídla k Nemcom i sekajú ich; ale pomaly sa tak odtrhli
16 IX  |              doma žena, deti, ktože ich bude opatrovať, keď ja zahyniem!“ „
17 IX  | Prenasledovníci, nemeckí železníci, ich skoro dohoniť nemôžu. ~Rákóci
18 IX  |             keď vojsko nepriateľské ich zo všetkých strán obstúpilo,
19 X   |           prišli Nemci, aby som, im ich veci viezol, a že som viacej
20 X   |          perinky pobrali, zastaviac ich u žida. Ach, Bože môj drahý,
21 X   |            keď dovraveli, opýtal sa ich potichu: „Nuž, chlapci,
22 XI  |        hordy sa sypú na miesto, kde ich vodca padol. ~Hej, Stanislav,
23 XI  |            Kriváňa zaviavší, sfúkne ich, neurobí koniec vojne už
24 XI  |         prešiel k cisárskym a bol v ich vojenských službách. R.