Cap.

 1 I   |       Ja som sa tak utešila, že mi syn dobrú nevestu do domu
 2 III |    prihrnuvšie, i volá: „Veď ti mi dáme uzdy! Ale či to budeme
 3 IV  |      naostatok ozve: „Hm, to sa mi nepáči, že sa ten chlapec
 4 IV  |        nevestu dostala.“ ~„Choď mi s tvojimi nevestami, to
 5 IV  |  vytruští, ja nedbám, ale teraz mi o tom nehovor ani slova,
 6 V   |        ja nedbám, ale o Nemcovi mi ani slova. Veď ja viem,
 7 V   |        syn môj, dobre; teraz sa mi páčiš, bo máš smelosti za
 8 VI  |    odpusť za túto krivdu, ktorú mi robíte,“ odpovedal žobrák
 9 VII |      ženil, i vraví: „No veď si mi ty vykonal, len to mi. chýbalo,
10 VII |        si mi ty vykonal, len to mi. chýbalo, teraz sa ti. už
11 VIII|      moje dieťa drahé, nechoďže mi, nechoď, môj tulipán, odo
12 VIII|      chce, čože ma doňho. Aleže mi daj pokoj.“ ~„Ha, ha, teda
13 VIII|   sýtosti vyspať. – Hybaj a daj mi pokoj!“ I obrátil sa na
14 VIII|    pomysli si, bratko, čo sa ti mi nestalo. Rákóci nám kázal,
15 VIII|    nasilu. – Nuž a čože? – Čože mi urobí? – Nech som dobrý,
16 VIII|  stretol s pánom Rákócim, ktorý mi povedal: ,Nuž, kdeže ste
17 VIII|      brat?“ Pomysli si, povedal mi „pán brat“. Tak som sa zo
18 VIII|         nikdy slúžiť nejdem. On mi na to riekol: „No nič sa
19 IX  | Berčéniho a Očkaja. Tí ľudia sa mi nepáčia, neosmelia sa dákosi
20 IX  |         ľudí pred časom. Oni sú mi verní, veď som ich ja pozdvihol
21 IX  |       hodnosť vodcovskú, a dosť mi je na tom, hoc by sa ani
22 X   |    človekom, nezľutuje. Nedávno mi kuruci ostatné dva junce
23 X   |        sa on tam volá? – Len sa mi tak mätie – nuž ten, čo