Cap.

 1 I   | plamennou, vy ale naň nedbáte – lebo čo vás doňho, keď odpočívate?
 2 I   |        preletelo to dušou jeho, lebo noc bola obrazom kraja toho,
 3 I   |         srdcu a mazná sa s ním, lebo sa nazdá, chudera, že je
 4 III |     táto má sa čím skorej zísť, lebo preto má zeman ta veľké
 5 III |      pokiaľ dáku istotu nemáme, lebo vidíte. že sme slabí bez
 6 IV  |       sa nepýtajú, či on z tej, lebo tamtej strany, a preto pozerajú
 7 IV  |        o tom nehovor ani slova, lebo – ale počkaj, musím ja ta
 8 V   |         Pán brat, to nehovorte, lebo vás na môj hriešnu dušu
 9 V   |      pýtať, to je všetko dobre, lebo i keď tento ide žalovať,
10 V   |     teba dlh pýtať. Maj pravdu, lebo nepravdu, jemu je to všetko
11 V   |      život svoj na to obetoval, lebo povedám, že sme zo všetkých
12 VI  |       nám je jedno, či nám tak, lebo tak psotu trieť; už my to,
13 VII |         Aničky, dcéry Mikuláša, lebo si zamiloval smelého Stanislava,
14 VII |     robí? – Ale že ma nehnevaj, lebo ak ťa otec nevedel móres
15 VII |         vás umierať hotový som; lebo ja nič nehľadám pre seba,
16 VII |       odtiaľ oproti Hajsterovi, lebo ako som počul, sa už hýbe
17 VIII|       mu ani len sa ma dotknúť, lebo mu všetky zuby vybijem,
18 X   |          Keď sa zachce kurucovi lebo Nemcovi, popáli ti všetko,
19 XI  |       Vavrišova silné priekopy, lebo Böckl prichádza zase od
20 XI  |   vypytujú na smrť svojho pána, lebo s ním na vojnách bývali,
21 XI  |     napojený studenou rosičkou, lebo milý jej odhodil všetko
22 XI  |        východisko odboja preto, lebo Rákócziovci bývali dotiaľ
23 XI  |    povesti ide o anachronizmus, lebo v časoch povesti Karol VI.