Cap.

 1 I   |         sa vracia k vám i objíma vás dušou plamennou, vy ale
 2 I   |        ale naň nedbáte – lebo čo vás doňho, keď odpočívate? Hej,
 3 I   |       krvou tak nepachtite; čože vás do toho? Nech sa tam bije
 4 III |         riekne županovi: „Prosím vás, páni, druhý raz lepšie
 5 IV  |         Ale, pán kapitán, prosím vás pekne, ráčte zabávať i druhé
 6 IV  |          moja, zasluhujete, a ja vás do Viedne odveziem, aby
 7 V   |       svorke vodí, i čo by sa do vás všetkých sto hrmených napralo,
 8 V   |         brat, to nehovorte, lebo vás na môj hriešnu dušu tak
 9 V   |         obklúčení. Kto sa teda z vás, páni, dobrovoľne na to
10 VI  |          vezmem. – I prosil by i vás pre milosť božskú, zmilujte
11 VI  |     žobrák fikajúc. ~„A čo tam u vás slýchať,“ opytuje sa jeden
12 VI  |          je nie všetko jedno! My vás všetkých od vašich pánov
13 VII |       vám na žiadosť vašu, ničím vás nelákajúc pod zástavy svoje;
14 VII |          sami požiadali, aby som vás prijal do vojska svojho.
15 VII | podstúpiť hotoví boli, ako ja za vás umierať hotový som; lebo
16 VII |          milosť, pán brat, akože vás rád vidím!“ ozve sa hlas
17 VII |        výnimiek nasledovali, kde vás povediem, aby ste i na život,
18 VIII|          zbohom !“ ~„Ach, veď ja vás nezdržujem, choďte si len,
19 VIII|        som si pomyslel, nuž nech vás čert vezme, išiel som nazad,
20 X   |           Ale, mladý pán prosíme vás pekne, nehnevajteže sa,
21 X   |         na ceste zastavovať? Tak vás vyochládzam, že vám bude
22 XI  |  výplatok na dakoľko dní; prosím vás teda, páni, na krátku večeru