Cap.
1 I | nebude takým tulákom, ako ste vy bývali.“ ~„To, to, ani
2 II | Kvietky moje, kvietky vy ste moje dietky,“ ~a usmievajúc
3 III | brat, veď i my vieme, že ste nám dakedy tiež dač dobrého
4 III | počuli, a teší ma veľmi, že ste sa v tak hojnom počte zišli,
5 III | robíte. A vy, pán Václav, ste najväčšia príčina búrky,
6 IV | sa pán Mikuláš, „čože by ste vy mali moje dieťa odvádzať.“ ~„
7 V | peniaze, hovorili oni, aby ste si dali kožu zodrať, pod
8 V | robiť – on sa pozvolil i keď ste vy všetci mlčali.“ ~„Nuž
9 V | všetci mlčali.“ ~„Nuž a prečo ste i vy mlčali?“ ~„Hm, ak chcete,
10 V | pretvaroval.“ ~„Nuž keby ste vy boli išli, i my by sme
11 VI | tých z dolného konca. Či ste už kedy boli, mladí páni,
12 VI | hladu neumrel. ~„A komu by ste vy radšej slúžili?“ ~„Ach,
13 VII | mene pána Rákóciho, ktorému ste vernosť a poslušnosť prisahali,
14 VII | väčšia je radosť moja, že ste vy mňa sami požiadali, aby
15 VII | preto povinnosť je, aby ste i vy pre mňa tak všetko
16 VII | posvätil, slušne je teda, aby ste ma bez všetkých výnimiek
17 VII | nasledovali, kde vás povediem, aby ste i na život, i na smrť pripravení
18 VIII| som im hovoriť: ,Hm, keby ste vy vedeli, ako to tam zle
19 VIII| zachádzajú, nuž potom by ste vedeli, čo je to bojovať.“
20 VIII| mi povedal: ,Nuž, kdeže ste sa tu vzali, pán brat?“
21 IX | to nepovedal, a nechceli ste radu múdreho človeka počúvať,“
22 X | potichu: „Nuž, chlapci, či by ste si nechceli dač zarobiť?“ ~„
|