Cap.

 1 I   |        pánovi dakedy preukázané. Jeden spomína tie časy, keď ho
 2 III |       čože nám zavadzajú?“ kričí jeden zo zemanov, a druhý zase: „
 3 III |          nos, utrite!“ Tak kričí jeden za druhým bez konca-kraja,
 4 V   |       veľkej palote zhromaždilo; jeden myslí, druhý klipká očami,
 5 V   |      očami, tretí vysukuje fúzy, jeden to, druhý to susedovi šepce,
 6 V   | porozchádzalo. ~Cestou prehovorí jeden ku druhému: „Je to predsa
 7 VI  |         vás slýchať,“ opytuje sa jeden vojak, „čo ľud povedá o
 8 VI  |       Zajmite ho!“ kričia vojaci jeden na druhého i strácajú ho
 9 VI  |   druhého i strácajú ho sem-tam. Jeden mu z pliec tanistru odtrhuje,
10 VII |          ešte pripíja, poháre sa jeden za druhým prázdnia, a hovor,
11 VII |        spievanie ani neprestáva. Jeden tančí, druhý už ledva hľadí,
12 VIII|         sa zahaľujú. ~Vtom príde jeden zeman i potriasa druhého,
13 IX  |        svitá, búria sa tábory, i jeden, i druhý ako vlny Váhu vetrom
14 IX  |     začínajú mysle klátiť, takže jeden zavolá: „Ale, pán brat,
15 IX  |         tak naozaj bude,“ povedá jeden. Druhý zase: „Ej, veru to
16 IX  |           Utekaj, utekaj!“ kričí jeden za druhým, i vtom sa ako
17 X   |           Bože môj drahý,“ vraví jeden, „načo sú to len chudobní
18 X   |     aspoň ty!“ ~Medzitým prišiel jeden pán do izby, obzerajúc sa!
19 X   |       druhej izby.“ ~Sedliaci sa jeden na druhého obzerajú i merajú
20 X   |       päty. „Susedko,“ prehovorí jeden ku druhému, „nech som dobrý,
21 XI  |          v ohnivej podobe svojej jeden do druhého, pokiaľ vetrík,