Cap.

 1 I   |       klinca a nauč ho móresu, bo len tak dobre vyjdeš na
 2 II  |    bieleho a zeleného nevidno, bo sa nebeské obláčky dolu
 3 III |        tak hojnom počte zišli, bo to je znak vašej lásky a
 4 IV  |        i z dediny, i z okolia, bo miesto toto mnoho zábavy
 5 IV  |         akoby ho zjesť chceli, bo im v žalúdku leží, prežierajú
 6 IV  |        sa okolo paní i panien, bo znal im tak všeličo rozprávať,
 7 IV  |     keď sa jej ináčej zalieča; bo keď tomuto dačo odpovedá,
 8 IV  | vyčítala to ona zo zraku jeho, bo keď ju má na ulici stretnúť,
 9 V   |        nám nebezpečie nastáva, bo Böckl odišiel do Levoče
10 V   |      dobre; teraz sa mi páčiš, bo máš smelosti za všetkých.“ ~„
11 VI  |      všetko chcel prehliadnuť, bo uši nadstrkuje, hlavou dovôkola
12 VII |       na smrť pripravení boli, bo darmo, ľudia sme a umierať
13 VIII|      tvári, i smúti jej srdce, bo sa ešte ani nepotešila s
14 VIII|       I vypadne im slza z očí, bo zrak ich nevidí už tých,
15 VIII|      akoby ho k zemi prikoval, bo ho Rákóci už naučil poslúchať.
16 IX  |    naše pobrali. Prehrať musí, bo vidíš zriadenie zemianskych
17 IX  |     letí so strašnými rozkazy, bo chce Rákóci vohnať do vody
18 XI  |      predsa je všetko daromné, bo streľba zhora len hučí,
19 XI  |       občerstvuje unavené údy, bo bolo dosiaľ mnoho práce
20 XI  |     žiadna živá duša na svete, bo sú už všetci milí tvoji