Cap.

 1 II  |  ustavične hovoriac a spievajúc, akoby im nič nechybelo. Odrastlé
 2 II  | obláčkoch, čo sa pustili z neba, akoby Tatry pobozkať chceli. Tam
 3 II  |     chytrým krokom domov bežalo, akoby nič nebolo spozorovalo. –
 4 III |        tiež len bokom pozerajúc, akoby sa mu naň ani hľadieť nechcelo.
 5 III |        iskria, ruky sa im trasú, akoby ich svrbeli. ~Župan pokýva
 6 IV  |       ustavične; a ona poslúcha, akoby neposlúchala, usmieva sa,
 7 IV  |        neposlúchala, usmieva sa, akoby sa neusmievala, i odpovedá
 8 IV  |         odpovedá na otázky jeho, akoby sa jej nechcelo, i reči
 9 IV  |      rozprávali, i zazerajú naň, akoby ho zjesť chceli, bo im v
10 V   |         pánom, čo nás zapredáva, akoby sme my jeho metly boli. –
11 VI  |   napnutým zrakom vôkol a vôkol, akoby všetko chcel prehliadnuť,
12 VI  |          nohy na plecia i bežal, akoby ho hnal. Vojaci ho nato
13 VII |    zavreští a krik, hluk zavýja, akoby horelo, takže nikdy nebolo,
14 VIII|           a má ho utratiť prvej, akoby sa s ním bola ešte dobre
15 VIII|         sa ti bude tak pachoriť, akoby bol celý svet jeho, a môže
16 VIII|          vojsko stojí nepohnute, akoby ho k zemi prikoval, bo ho
17 VIII|         je teraz pusto a hlucho, akoby bolo všetko vymrelo. ~
18 IX  |        pozerá do jasných hviezd, akoby od nich zvestovanie budúcich
19 XI  |    slniečko už zhasínať začína. ~Akoby k dovŕšeniu práce vyberie
20 XI  |         a zabudne i ona, i on už akoby na celý široký svet. Ona