Cap.

 1 IV  |           pán Václav. „Nuž ale sa ty opovážiš ešte takto s nami
 2 IV  |          nami nakladať? – Nuž ale ty? – Neostri si zuby, utri
 3 IV  |       Stanislava. „Len zato si ju ty musíš vziať, a je ona odteraz
 4 IV  | nezdráhajúceho sa dievčaťa. ~„Ha, ty podnož uhorská!“ zakríkne
 5 V   |        striel sa do teba, nebudeš ty viac tým, čím si teraz!“
 6 V   |           metly boli. – Nuž či si ty zeman? Sám na seba nôž ostríš
 7 VI  |           požehnania.“ ~„Modli sa ty sám za seba, ty kujon; sám
 8 VI  |          Modli sa ty sám za seba, ty kujon; sám máš viac hriechov
 9 VII |            i vraví: „No veď si mi ty vykonal, len to mi. chýbalo,
10 VII |           rozkazujeme,“ ~„Nuž ale ty mne? – Nuž, pán brat, čože
11 VII |           vy nazdávate? – Ja pán, ty pán, My sme mu poslušnosť
12 VIII|       potecha drahá, úprimná –veď ty už viac živú nenájdeš svoju
13 VIII|      vypovedal: „Nuž, kdeže si sa ty tu vzal, hriešna duša, či
14 VIII|         teba uderilo, nuž čože si ty mne za pána? – som si pomyslel –
15 X   |    vytrhnú, ktorú do úst kladieš. Ty rob, čo chceš potom, plač,
16 X   |        drahý, neopúšťaj nás aspoň ty!“ ~Medzitým prišiel jeden
17 XI  |         zaryčí: „Došiel si cieľa, ty zbojník šťastia môjho, nazdajúc
18 XI  |           i s pánom Mikulášom – a ty ležíš zabitý, nebude ťa