Cap.

 1 I   | synáčika obživila, a vravela: „Ach, nebožiatko, hádam cez celý
 2 IV  |     dáka šialenosť vznikne.“ ~„Ach, nebožiatko!“ ohlási sa
 3 IV  |     hotový – no ale počkaj!“ ~„Ach, akáže by ja šťastlivá žena
 4 IV  |          Nuž aká šťastlivá?“ ~„Ach, keby sa to podariť chcelo!“ ~„
 5 VI  |        odkiaľ si, kde ideš?“ ~„Ach, ja som, moji milí páni,
 6 VI  |       ti netreba. Kde ideš?“ ~„Ach, nuž po dobrých ľuďoch,
 7 VI  |        ako vlasov na hlave.“ ~„Ach, Pán Boh milostivý vám odpusť
 8 VI  |      ste vy radšej slúžili?“ ~„Ach, nuž všetko nám je jedno,
 9 VI  |       prisahaj nám vernosť!“ ~„Ach, nuž čože by ja prisahal,
10 VII |        dobrému smerovať má.“ ~„Ach, moja duša, vaša milosť,
11 VIII|      toľko – poď – zbohom !“ ~„Ach, veď ja vás nezdržujem,
12 VIII|     aby ťa ani vetrík neovial. Ach, nechoďže, nechoď moja potecha
13 X   |         pred nimi stojacich. ~„Ach, Bože môj drahý,“ vraví
14 X   |  nabijú ťa i plakať ti nedajú. Ach, potom sa nemá človek nikde
15 X   | pobrali, zastaviac ich u žida. Ach, Bože môj drahý, úprimný, 
16 X   |       u komu by si sa utiekol. Ach, Bože môj drahý, neopúšťaj
17 X   |        on?“ ~„Nuž kto?“ ~„Ale, ach, akože sa on tam volá? –