Cap.

 1 I |      nazdá, chudera, že je to ten samý Stanislav, čo pred
 2 IV|        to sa mi nepáči, že sa ten chlapec vždy tak túla, hm,
 3 V |  chcete, paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už viac ani dobrého
 4 V |      hlavu ako on, veď sa vám ten vie všade vynájsť, a čo
 5 V |    vám tiež stojím. Veď sa ti ten tak vie pravotiť, ako čo
 6 V | všetko jedno; pravdu musí mať ten, komu ju on prisúdi. – A
 7 V |     to predsa len hodný šuhaj ten Stanislav.“ ~„Že je vraj
 8 V |      veru – však je mladý – a ten jeho otec tak sa nadúva,
 9 IX|       som ich ja pozdvihol na ten stupeň slávy, na ktorom
10 X |     druhému, „nech som dobrý, ten sa až navlas naň ponáša,
11 X |     Len sa mi tak mätie – nuž ten, čo ho schytať máme – ale
12 X |      Nie Rákóci?“ ~„Hej, hej, ten Rákóci!“ ~„Hybajte, blázni,
13 X |        Hybajte, blázni, čo by ten tu robil?“ ~„Hm, veď nám
14 X |           Hm, veď nám povedal ten pán, že tadiaľto pôjde taký
15 XI|      i radosti. Stará pani za ten čas umrela, teraz tu gazduje
16 XI|      tak kvitne ona teraz ako ten kvietok poľný, napojený