Cap.

 1 I |  svet, na starosti zemské, a syn váš sa vracia k vám i objíma
 2 I |    hlavou i hovoril: „Dobre, syn môj, hodný si chlap, teraz
 3 I |   deň nič nejedlo. Pod' sem, syn môj, pod', zajedz si teplého.“ ~
 4 I | časoch, a na tom dosť.“ ~Ale syn radšej len mater poslúchol
 5 I |    povedal tento: „tak, tak, syn môj, dobre máš, to je po
 6 I |  nápisy nachádzali. „Tak je, syn môj, dobre!“ – vykríkol
 7 I |     sa blíži,“ povedal na to syn jeho, „v Bihari sa moc pánov
 8 I |      slová tie vidiac, že sa syn jeho proti tomu nevzpiera,
 9 I |    som sa tak utešila, že mi syn dobrú nevestu do domu privedie,
10 V |     vstane a zavolá: „Dobre, syn môj, dobre; teraz sa mi
11 V |      do čerta obrazenie! Môj syn zná nielen slovami sa oháňať,
12 V |     Stanislav.“ ~„Že je vraj syn sveta,“ odvetí druhý dôverne
13 IX|      na nás.“ ~„Buď pokojný, syn môj, nesúď ľudí pred časom.
14 IX| tábora páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj o mňa toľké starosti,“
15 IX|  leží, zavolá posledný raz: „Syn môj, tni, rúb zradcov i
16 XI|     II. Rákóczi (1676-1735), syn sedmohradského kniežaťa