Cap.

 1 I  |   svojej, prišiel k domu otca svojho a zaklepal na vráta raz,
 2 I  | odpovedal a rozprával dačo zo svojho školského života. Matka
 3 III|       aby bol každú chvíľu za svojho kráľa umierať hotový.  Že
 4 IV |     ducha, aby nebol horší od svojho otca, starého otca, deda
 5 VI |     zdravia, štastia, hojného svojho požehnania.“ ~„Modli sa
 6 VI |       Nevezmeš meno Pána Boha svojho nadarmo.“ ~„Či ti je to
 7 VII|      som vás prijal do vojska svojho. A preto povinnosť je, aby
 8 IX |      neopúšťajúc vodcu a pána svojho ani vo dne, ani v noci.
 9 IX |     noha letí do šiatra vodcu svojho, i budí ho: „Pane, vstávaj
10 IX |     svojím, pri príbytku pána svojho. ~Ráno svitá, búria sa tábory,
11 IX |      sa tak odtrhli od stredu svojho, kde Rákóci rozkazuje; a
12 IX | zbrojnou rukou uderiť na pána svojho. ~Hoj, zatrasie sa, hnevom
13 IX |      ako keď rieka vystúpi zo svojho koryta, bolo pokrylo považské
14 IX |    poľa tak unáša nasilu pána svojho z nebezpečenstva. ~
15 XI |      zdrúzgať silu nepriateľa svojho. – Ale darmo. Rákócimu prišlo
16 XI |  sluhovia sa vypytujú na smrť svojho pána, lebo s ním na vojnách