Cap.

 1 I   |     kolísku svoju a zhliadol ju vo sne zahrúženú. Ako blesk
 2 II  | nebolo spozorovalo. – Nevidí ju už šuhaj, ale mokrá hriadka,
 3 III |     raz do úst vstrčil. A či ju my máme skladať? Prečože
 4 III |   slobodu odňať, nuž a či si ju dáme?“ ~Celé zhromaždenie
 5 IV  |      na seba vezmúc, poslala ju dnu i bez jej vlastnej vôle. ~
 6 IV  |   pazuchy, i celý vyradovaný ju posadí na stolicu, ustavične
 7 IV  |      čo podariť?“ ~„Keby som ju, Bože môj, za nevestu dostala.“ ~„
 8 IV  |    ona zo zraku jeho, bo keď ju má na ulici stretnúť, to
 9 IV  |     má na ulici stretnúť, to ju radšej obíde ako by sa s
10 IV  |    obzerá na tie miesta, kde ju raz bol uvidel. – A keď
11 IV  |     Stanislava. „Len zato si ju ty musíš vziať, a je ona
12 V   |    pravdu musí mať ten, komu ju on prisúdi. – A či je to
13 VIII|     ti čo stalo ?“ ~„No nech ju šliak porazí i s vojnou,
14 VIII|     my tuná. A tá zem, bodaj ju parom zabil, je taká ako