Cap.

 1 I   |     milého synáčka. Ba, nech ma čert vezme, radšej mu popredku
 2 III |    Karola VI. počuli, a teší ma veľmi, že ste sa v tak hojnom
 3 VII |      že sa čo robí? – Ale že ma nehnevaj, lebo ak ťa otec
 4 VII |      slušne je teda, aby ste ma bez všetkých výnimiek nasledovali,
 5 VIII| svoju matičku – nenechávajže ma, nechávaj, utrápenú hriešnu
 6 VIII|    tam trúbi, kto chce, čože ma doňho. Aleže mi daj pokoj.“ ~„
 7 VIII|   neprosil sa čert babe; keď ma nechcel dobrovoľne pustiť,
 8 VIII| dobrý, nekážem mu ani len sa ma dotknúť, lebo mu všetky
 9 VIII|     dobre bude,“ a potľapkal ma po pleci.“ ~„Hm,“ odpovie
10 IX  |        Berčéni odpovedá: „On ma pozdvihol na hodnosť vodcovskú,
11 IX  |      viac neodhodilo; ale to ma bolí, že nás zanedbáva –
12 IX  |      duše i s dragvoňom, veď ma tak začiahol tou dlhou šabľou
13 X   |    nemal na čom voziť, zbili ma až na úmor, žene ostatné