Cap.
1 I | I.~„Vysoké Tatry, vlasť moja,
2 I | syn váš sa vracia k vám i objíma vás dušou plamennou,
3 I | potom sa naňho obhliadnite i vezmite ho pod svoje mocné
4 I | usmievajúc sa, pokývol hlavou i hovoril: „Dobre, syn môj,
5 I | a tak je s ním spokojný i otec i matka. Prichodia
6 I | je s ním spokojný i otec i matka. Prichodia i starí
7 I | otec i matka. Prichodia i starí sluhovia a plačúcky
8 I | ho čert do rána nevezme; i ja som bol dakedy mladý,
9 I | napil sa z plného pohára i zase ďalej hovoril: „Pozajtra
10 II | sa po jarku, vyháňajú hus i na pašu. ~Starý, vysoký,
11 II | naprostred dediny, okolo neho sú i z druhej strany iné zemianske
12 II | starý Václav rozkazy sluhom i slúžkam rozdeľuje – slovom,
13 II | nepohne, ani nezadýchne – i pozerá na krásne zjavisko
14 III | zastavujúc sa pri každom zemanovi i hovoriac mu hneď hlasitejšie,
15 III | nebojteže sa, pán brat, veď i my vieme, že ste nám dakedy
16 III | skoro všetko prihrnuvšie, i volá: „Veď ti mi dáme uzdy!
17 III | zakryje si tvár dlaňou i sedí ako kamenný stĺp A
18 III | celý zbor, a bola by sa i v stoličnej palote nová
19 III | sa na takéto reči vzbúri i volá: „Tak je, tak je, vyžeňme
20 III | Mikuláš Illešházy, vstane i vraví: „Čo robíte, páni. –
21 III | a ľahko nám je na krku. i zviaže nám ruky, že sa ani
22 III | búrky, a preto pôjde Böckl i so svojimi ľuďmi k vám do
23 III | nik ho viac utíšiť nemôže. I nebolo to nikdy, ako je
24 IV | obláčky sa na nebi zbiehajú i spojac sa, ubiehajú ďalej
25 IV | zastanú si nad krajinou, i sniežik ľahký ako páper,
26 IV | a straka si sadne na kôl i nazad privoláva predošlé
27 IV | príchod oznamuje. Preto býva i u pána Mikuláša vo Svätom
28 IV | vždy pofarbí, pri básní i pozohýna ustavične; a ona
29 IV | sa, akoby sa neusmievala, i odpovedá na otázky jeho,
30 IV | akoby sa jej nechcelo, i reči jeho jedným uchom dnu,
31 IV | v bočnej izbe zhromaždia i o všelijakých veciach rozprávajú,
32 IV | palote si zasadne, tam pradie i počúva reči od chasníkov,
33 IV | takrečené priadky. Plno pánov i pani sa uňho zišlo, mladých
34 IV | uňho zišlo, mladých pánov i dievčat, i z dediny, i z
35 IV | mladých pánov i dievčat, i z dediny, i z okolia, bo
36 IV | pánov i dievčat, i z dediny, i z okolia, bo miesto toto
37 IV | Domáca dcéra pomáhala matke i krútila sa sem i tam; otec
38 IV | pomáhala matke i krútila sa sem i tam; otec zabával pánov,
39 IV | akýchkoľvek pletkách rozprávali, i zazerajú naň, akoby ho zjesť
40 IV | žalúdku leží, prežierajú sliny i fučia od hnevu; on ale,
41 IV | netrpezlivo obzerá po jednom i druhom kúte a nenájduc,
42 IV | sa to páčilo, usmiala sa i „no len, no, dobre, dobre“
43 IV | seba vezmúc, poslala ju dnu i bez jej vlastnej vôle. ~
44 IV | dievčatá ale sa smiali, i žartovali spoločne. Obzvlášte
45 IV | obracajúc sa okolo paní i panien, bo znal im tak všeličo
46 IV | vedúc Aničku pod pazuchy, i celý vyradovaný ju posadí
47 IV | Paničky sa tomu uškľabujú i mihajú očima jedna na druhú.
48 IV | a tak mu opadli krídla i kedy-niekedy na to, ako
49 IV | on sedí na starej leňoške i kúri si, pani si zas pradie
50 IV | si zas pradie pri kozúbku i premýšľa. Pán Václav len
51 IV | Václav len hlavou pokyvuje i vždy dač popod nos mrmle,
52 IV | vždy tak túla, hm, už ti on i tam narastie, kde ho nezaseješ,
53 IV | otca, starého otca, deda i od všetkých predkov až po
54 IV | radšej ta ide do záhrady i obzerá sa, kde by mohol
55 IV | Václav dáva ruku pánom bratom i svojmu susedovi, potom sa
56 IV | krásnu susedku, ktorá tiež tu i tu naň očkom zahodí, hoc
57 IV | sa na Stanislava obzrie, i rada by nevravela vidiac,
58 IV | vychádzajú zo svojej izby i počúvajú reči mladej čeľade.
59 IV | mladej čeľade. Böckl len i ďalej fačkuje, i smeje sa,
60 IV | Böckl len i ďalej fačkuje, i smeje sa, že ho naostatok
61 IV | sa ani nehol, mala dosť i povedala potichu: „Ale,
62 IV | vás pekne, ráčte zabávať i druhé panny, veď som ja
63 IV | moje dieťa odvádzať.“ ~„I,“ zakričal rozohnený Böckl, „
64 IV | nevestou a o niekoľko dní i mojou manželkou.“ ~„Nuž
65 IV | odteraz tvojou nevestou.“ I vložil ruku jeho do pravice
66 IV | uhorská!“ zakríkne Böckl i chce sa rútiť na starého
67 IV | Zabi ho, zabi ho, holomka!“ i valí sa naňho. Böckl sa
68 IV | sedia železníci na koňoch i opierajú sa proti zemianstvu,
69 IV | Roztratené zemianstvo sa skrýva i z kútov na vojsko nápady
70 V | vykračuje, ako dáka páva, i bočí .od nás ako čert od
71 V | No, bodaj bys’ krk zlomil i s tvojím pánom, čo nás zapredáva,
72 V | ako psa na svorke vodí, i čo by sa do vás všetkých
73 V | slúžiť nejdem, a preto som i sem prišiel; ale že takej
74 V | to je všetko dobre, lebo i keď tento ide žalovať, to
75 V | navlečie, že peňazí nedostane i ubijú ho a plakať mu nedajú,
76 V | ubijú ho a plakať mu nedajú, i musí ešte iných sto zlatých
77 V | zlatých zložiť za právo i za to, že ťa vraj tým obrazil,
78 V | povedal nám to pán Václav, i pán vicešpán v Okoličnom,
79 V | Vtom sa všetci schytili i hrnuli sa do Potúrne, kde
80 V | hrnuli sa do Potúrne, kde sa i vyšší, i nižší zemania ku
81 V | Potúrne, kde sa i vyšší, i nižší zemania ku porade
82 V | sa za vrchstolom zdvihne i začne hovoriť: „Páni bratia,
83 V | Spiš nepriatelia zaujali i hrnú sa na nás ako šášky
84 V | ustala; každý sa chcel utúliť i pozeral do zeme vidiac,
85 V | tu veru nejde do žartu, i že tu nielen trocha kriku
86 V | tohoto, treba nám teda tiež i naviac k tomu pracovať,
87 V | všetci zhlboka vzdychli i zavolali veľkým silným hlasom
88 V | Pán Václav ale vyvolá: „I do čerta obrazenie! Môj
89 V | nielen slovami sa oháňať, ale i robiť – on sa pozvolil i
90 V | i robiť – on sa pozvolil i keď ste vy všetci mlčali.“ ~„
91 V | mlčali.“ ~„Nuž a prečo ste i vy mlčali?“ ~„Hm, ak chcete,
92 V | ak chcete, dobre, pôjdem i ja na Muráň; a prečo nie? –
93 V | Nemci ako starý peniaz, i poznajú starého kuruca,
94 V | Nuž keby ste vy boli išli, i my by sme boli išli, čo
95 V | pán Okoličáni zase vstane i povedá: „Páni, dajte pokoj
96 V | páni bratia. S tým odišiel, i celé zhromaždenie sa porozchádzalo. ~
97 V | Ah, to by sme aj my bol i išli kdekoľvek – nuž čože? –
98 VI | ľudia si dúchajú do dlaní i priehrštia, i otriasajú
99 VI | dúchajú do dlaní i priehrštia, i otriasajú si zmeravené ruky
100 VI | vzdychá pod ťarchou tanistry i obzerá sa napnutým zrakom
101 VI | poslúchajúc na všetky strany, i neujde ani len to najmenšie
102 VI | zbadá človeka, sa strácajúc i ako slimák sa vlečúc, odŕha, .
103 VI | čo kto dá, to vezmem. – I prosil by i vás pre milosť
104 VI | to vezmem. – I prosil by i vás pre milosť božskú, zmilujte
105 VI | milosť božskú, zmilujte sa i vy nado mnou, chudobným
106 VI | čom vec ide – Viem, že sa i vy každý deň modlíte: Nevezmeš
107 VI | vojaci jeden na druhého i strácajú ho sem-tam. Jeden
108 VI | hovoriac: „Prisahaj, holomok,“ i dobre ho zakváče, takže
109 VI | Žobrák pobral nohy na plecia i bežal, akoby ho hnal. Vojaci
110 VII | vojsko dolu na Považie a i sám chodí teraz po Liptove
111 VII | od jedného pána k druhému i je už všade ako doma. ~Tak
112 VII | je na svadbu. povolané. I spojil kňaz Stanislava s
113 VII | hnevá na syna, že sa ženil, i vraví: „No veď si mi ty
114 VII | poctivého príbytku uponížil, i nazdá sa, že je to len predsa
115 VII | potriasa. Pán Rákóci ho pritom i ako starého známeho, i ako
116 VII | pritom i ako starého známeho, i ako vychýreného kuruca po
117 VII | tretí kľaje, štvrtý rozmýšľa i klipká očima nakrivo ako
118 VII | tak ťa ja ho naučím.“ ~„I bolo by azda aj ďalej prišlo,
119 VII | vivat!“1 ~Rákóci sa pokloní i na jednu, i na druhú stranu
120 VII | Rákóci sa pokloní i na jednu, i na druhú stranu a takto
121 VII | preto povinnosť je, aby ste i vy pre mňa tak všetko podstúpiť
122 VII | zhromaždených. ~Rákóci sa pokloní i pokračuje ďalej: „Ja som
123 VII | ďalej: „Ja som sa celého vám i vášmu dobru posvätil, slušne
124 VII | kde vás povediem, aby ste i na život, i na smrť pripravení
125 VII | povediem, aby ste i na život, i na smrť pripravení boli,
126 VII | umierať musíme, hoc by sa nám i nechcelo obzvlášte v čas
127 VII | daktorí na ruky schytia i do hora vyzdvihnú, pričom
128 VIII| zemianstvo z horného vidieka i netrpezlive čaká na odoberajúcich
129 VIII| Mladá nevesta stojí ako stĺp i plače, zastiera si šatkou
130 VIII| jej tečú po bielej tvári, i smúti jej srdce, bo sa ešte
131 VIII| Úbohá starká matka objíma i prosí syna, aby ich, slabé
132 VIII| slabé ženy, nenechával; ba i starému Václavovi tiež slzy
133 VIII| som ťa bolestne porodila i vychovala, striehla som
134 VIII| pritúli k sebe drahú svoju, i matičku utrápenú, vybehne
135 VIII| dediny. Pán Václav podal ruku i manželke, i neveste, zakrútil
136 VIII| Václav podal ruku i manželke, i neveste, zakrútil očima,
137 VIII| pričom po záhumniach hľadiaci i zrakom milých svojich sprevádzajúci
138 VIII| sprevádzajúci šepotajú: „Zbohom!“ I vypadne im slza z očí, bo
139 VIII| lenivých Turkov na zemi i bez starosti si kúri z dýmky
140 VIII| zeman uhorský vysukuje fúzy i v hlave všelijaké myšlienky
141 VIII| zbroji, druhí poskakujú i postávajú, tretí sa hrajú,
142 VIII| sa ešte ľudia rozvaľujú i naťahujú sa, až im kosti
143 VIII| Vtom príde jeden zeman i potriasa druhého, na zemi
144 VIII| No nech ju šliak porazí i s vojnou, i s takou posteľou –
145 VIII| šliak porazí i s vojnou, i s takou posteľou –to nie
146 VIII| Hybaj a daj mi pokoj!“ I obrátil sa na druhý bok. ~„
147 VIII| posteli zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu, i
148 VIII| zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu, i od všetkých
149 VIII| i od hladu, i od smädu, i od všetkých jazerných striel
150 VIII| priateľa, skočil na rovné nohy i s veľkým podivením vypovedal: „
151 VIII| ho krvavá polievka zaleje i obsekám mu uši, že mu bude
152 VIII| dobre od jedu nepopučil i začal som im hovoriť: ,Hm,
153 VIII| všetkého vyspovedal, čo ako je, i na moj hriešnu dušu som
154 VIII| moj hriešnu dušu som mu i to nezamlčal, že ja jemu
155 VIII| silne trúbiť a bubnovať, i celé vojsko v mihu oka v
156 VIII| pánmi ide na vranom koni i prehliada množstvo svojich
157 VIII| čiapky dohora nevyzdvihúvali i nevolali: „Nech Pán Boh
158 VIII| vivat!“ ~A Rákóci zaďakuje i silným hlasom hovoriť začne: „
159 VIII| musíme mu ich teda zaprieť, i pohneme sa vo meno božie
160 IX | Trnave sa rozložili vojská i Rákóciho, i Hajsterove;
161 IX | rozložili vojská i Rákóciho, i Hajsterove; vo vnútornostiach
162 IX | Hajsterove; vo vnútornostiach i jedného, i druhého vrie
163 IX | vnútornostiach i jedného, i druhého vrie obapolná neávisť. ~
164 IX | budúcich časov očakával. ~I ďalej len sedí a sedí, ale
165 IX | jeho nebdie, jemu sa sníva, i tratí sa v hviezdach, za
166 IX | svietiacich. Naostatok kývne rukou i zašepce: „Stane sa moji
167 IX | sa moji drahí, stane sa, i vykvitne zajtrajšieho dňa
168 IX | kvietok slávneho víťazstva i ovenčí hlavu moju, alebo
169 IX | neverný. Nuž a čože, keby i dačo kovali, či nemáš šable
170 IX | Daj si pokoj, tni a rúb, i budeš tak statočným kurucom
171 IX | Duša jeho ho ženie ku Váhu, i stratí sa myseľ v šumiacich
172 IX | šumiacich po tichu vlnách, i v obraze mesiaca, ľúbezne
173 IX | toho víťazstva, hoc bude i Rákóci na vrchu? Čím sa
174 IX | sľubuje grófstvo s hodnosťou i s majetnosťou. A či vieš,
175 IX | nás zanedbáva – dobre – i my ho môžeme zanedbať.“ ~„
176 IX | boli by nás s ním zajali i všetko naše pobrali. Prehrať
177 IX | cudzí, keď vidím, že by som i s obetovaním seba nič nevykonal.“ ~
178 IX | tretia osoba, tuším Böckl, i opýta sa: „No ako je, páni.“ ~
179 IX | odpovedá: „Dobre, dobre.“ I všetci traja ubiehajú z
180 IX | do šiatra vodcu svojho, i budí ho: „Pane, vstávaj
181 IX | muž; ale Rákóci nepočúva i neodpovedá. – Stanislav
182 IX | svitá, búria sa tábory, i jeden, i druhý ako vlny
183 IX | búria sa tábory, i jeden, i druhý ako vlny Váhu vetrom
184 IX | delá, až sa zem zatriasa, i zaduní povetrie hrmotom
185 IX | podsekávané, padajú mŕtvi i z jednej, i z druhej strany;
186 IX | padajú mŕtvi i z jednej, i z druhej strany; vojská
187 IX | seba. Rákóci lieta na koni i volá, dáva rozkazy, strašlivá
188 IX | strašlivá hudba zahučí zase i zase, a Nemci postupujú
189 IX | nazad. ~Rákóci kričí: „Ľavé i pravé krídlo otočuj nepriateľa!“ ~
190 IX | Priblížili sa obe krídla k Nemcom i sekajú ich; ale pomaly sa
191 IX | sa všetko len tak ozýva, i rúti sa ako vietor na Tatrách,
192 IX | Tatrách, odhodiac strelivo, i na nepriateľa, i na zradcov
193 IX | strelivo, i na nepriateľa, i na zradcov i ako šialený
194 IX | nepriateľa, i na zradcov i ako šialený lieta medzi
195 IX | ako rozjedovaný medveď, i rúbe šabľou ako hrozný pomstiteľ.
196 IX | pomstiteľ. Ale pritom zabudnúc i na seba, i na položenie
197 IX | pritom zabudnúc i na seba, i na položenie boja, zatratí
198 IX | nevyvíjal strašným mečom, i keby sa smrť všade nerozmáhala,
199 IX | Syn môj, tni, rúb zradcov i Nemcov, i buď ako tvoj otec
200 IX | tni, rúb zradcov i Nemcov, i buď ako tvoj otec dobrým
201 IX | tvoj otec dobrým kurucom!“ i vypustí ducha. Nepriateľ
202 IX | stanovisko hlavného vodcu i pracuje ako prostý vojak,
203 IX | Stanislav zas napomína i povzbudzuje svojich. Medzi
204 IX | zahyniem!“ „Hrom sa mu do duše i s dragvoňom, veď ma tak
205 IX | kričí jeden za druhým, i vtom sa ako včely na všetky
206 IX | dakoľko sedmohradských plukov i rúti sa na nepriateľa ako
207 IX | sa leje ako dážď nebeský, i ako stotisíc hromov skučí
208 IX | umierajúcich, od kriku vojska i cvendžania zbrane. – Ale
209 IX | smutného koníka Rákóciho i ubieha z poľa tak unáša
210 X | krčma, viac sedliakov sa von i dnu motá. Dvaja si zasadli
211 X | zasadli za dlhým stolom i popíjajú si zo skleničiek,
212 X | odkiaľ, poberú ti všetko, i choď chudobný človek, kde
213 X | vysmejú, hreš, a nabijú ťa i plakať ti nedajú. Ach, potom
214 X | príde pán, dať mu musíš, i plať do stolice – prídu
215 X | Nemcovi, popáli ti všetko, i nikto sa nad tebou, hriešnym
216 X | obzerajúc sa! zôkol-vôkol, i priblížil sa k sedliakom.
217 X | dobre, tu máte peňazí,“ i hodil im plný mešec na stôl, „
218 X | touto cestou, vy ho zlapajte i dostanete ešte viacej za
219 X | dostanete ešte viacej za to i peňazí, i statku, i zeme.
220 X | ešte viacej za to i peňazí, i statku, i zeme. Či viete?“ ~„
221 X | za to i peňazí, i statku, i zeme. Či viete?“ ~„Dobre,
222 X | dač zajesť, ale skoro!“ I obrátiac sa k druhému, vypovie: „
223 X | jeden na druhého obzerajú i merajú pánov od hlavy do
224 X | by mu z oka vypadol.“ ~„I mne sa tak zdá; nože sa
225 X | či je to on, či nie!“ ~I prišiel zas mladší z pánov,
226 X | my to len opýtať chceli.“ I zase si sadli k stolu mladý
227 XI | na vŕškoch nad Potúrňou i od Vavrišova silné priekopy,
228 XI | ešte verným svojim hoc je i slabý, a Stanislav navlas
229 XI | robí útoky na vyvýšené valy i chce hore vyliezť a zdrúzgať
230 XI | Trenčína, idúce na pomoc. I hrmia ešte delá, hoc obecný
231 XI | Stanislav stojí na čele i opiera sa moci Böcklovej,
232 XI | zhora len hučí, oheň z diel i pušiek sa liští a ožiaruje
233 XI | prostriedku svojich najhodnejších i vyrúti sa s mečom v ruke
234 XI | ba za chvíľu obrátia sa i dajú sa na útek. ~Plní radosti
235 XI | Stanislav prehovorí k Rákócimu i k pánom bratom: „Nemci sa
236 XI | Stanislavovom plno žiaľu i radosti. Stará pani za ten
237 XI | plakať, vykladať a vyčitúvať i spomínať, aká bola nebožká
238 XI | ktorým vždy spolu stávali i v šťastí, i v nešťastí;
239 XI | spolu stávali i v šťastí, i v nešťastí; obrátia sa teda
240 XI | obrátia sa teda do kúta i zaplačú horko. ~Unavený
241 XI | o domácnosť. Páni hodujú i pripíjajú na zdravie pánu
242 XI | na zdravie pánu Rákócimu i domácim pánom i paniam;
243 XI | Rákócimu i domácim pánom i paniam; pomaly ale von odchodia
244 XI | pomaly ale von odchodia i rozchádzajú sa sčiastky
245 XI | svojou Aničkou, ktorá sa teší i ktorej oblednuté líčko sa
246 XI | nastranu, zbroj položil do kúta i tešil sa s ňou, s ňou jedinou
247 XI | živote. Vie on byť strašný i mocný vo vojne, silný i
248 XI | i mocný vo vojne, silný i hebký byť na koni, i chladný,
249 XI | silný i hebký byť na koni, i chladný, keď pracovať treba;
250 XI | pracovať treba; ale on zná i úprimnosť srdca tam, kde
251 XI | očú, hladká ho po lícach i hlave – a zabudne i ona,
252 XI | lícach i hlave – a zabudne i ona, i on už akoby na celý
253 XI | hlave – a zabudne i ona, i on už akoby na celý široký
254 XI | so svojou paňou do izby i tešia sa zo šťastia detí
255 XI | Stanislav sa schytí, vezme šabľu i beží von ku svojim; pán
256 XI | hnevom a Stanislav skáče sem i tam na pomoc svojim. Böckl
257 XI | že my od strachu utekáme, i nemysliac na lesť nepriateľa,
258 XI | šťastiu tvojmu zasvietil. ~„I s hrozným vztekom sa rúti
259 XI | Stanislava, ktorý sa zvrtne i uderí mečom do Böckla tak,
260 XI | Rozrúbali ťa Nemci na kúštičky i s pánom Mikulášom – a ty
261 XI | Uhliadnuc žiaru plamennú i slyšiac krik vojny vo Svätom
262 XI | ohňom so zemou zrovnaná i neušla tam smrti ani len
263 XI | dakedy Svätý Duch stávať mal, i prechoval nám pamiatku miesta
264 XI | polnoci bolestné zvony hučať i ohnivé vojsko spod zeme
265 XI | začínajú kopnieť krtínce i čierne hlávky svoje vyzdvihovať
266 XI | uzrevší prežehná sa krížom i pomodlí sa za nevinné dušičky
|