Cap.

 1 II  |      k oblakom; hoc je leto, predsa sú ich končiare snehom pokryté
 2 III |  čítate? To my nerozumieme a predsa sa nás to všetkých týka
 3 IV  |      ňou zísť mal, a zase sa predsa len vždy obzerá na tie miesta,
 4 V   |     jeden ku druhému: „Je to predsa len hodný šuhaj ten Stanislav.“ ~„
 5 VI  |    zmeravené ruky od zimy. A predsa nemecké sem z Levoče poslané
 6 VII | Václava začali. Starý sa len predsa hnevá na syna, že sa ženil,
 7 VII |     z domu nepohne, a tak ja predsa len s mojimi zlatými sny
 8 VII |     i nazdá sa, že je to len predsa nie hocaká svadba, keď je
 9 VIII|     sa s ním zísť, ale my ho predsa predísť musíme, aby nás
10 XI  |      Hoc sa vzdor tomu Nemci predsa opierajú, chtiac v mihu
11 XI  |      moc silného nepriateľa, predsa je všetko daromné, bo streľba