Cap.

 1 VI  |       len tak kvitnú od mrazu, a ľudia si dúchajú do dlaní i priehrštia,
 2 VI  |          A nuž čože my, chudobní ľudia? My nevieme nič, čože je
 3 VI  |        trieť; už my to, chudobní ľudia, len vždy chudobnými zostaneme.
 4 VII |       pripravení boli, bo darmo, ľudia sme a umierať musíme, hoc
 5 VIII|      nohy; v jednom kúte sa ešte ľudia rozvaľujú i naťahujú sa,
 6 IX  |     chráň Berčéniho a Očkaja. Tí ľudia sa mi nepáčia, neosmelia
 7 IX  |        skáču hlavy ako makovice, ľudia padajú ako tôňa, krv sa
 8 X   |          načo sú to len chudobní ľudia na svete, bodaj by to radšej
 9 X   |          ja viem, že my chudobní ľudia len tak hynúť musíme a nikoho,
10 XI  |        Všetko vzbudzuje hrúzu, a ľudia, od požiaru ohnivými sa
11 XI  | bojovníkov. Opakuje sa to často; ľudia umelí hovoria, že je to