Cap.

 1 IV  |   rode, predkoch, a k tomu si vždy pofarbí, pri básní i pozohýna
 2 IV  |  Václav len hlavou pokyvuje i vždy dač popod nos mrmle, až
 3 IV  |     nepáči, že sa ten chlapec vždy tak túla, hm, už ti on i
 4 IV  |     keď tomuto dačo odpovedá, vždy sa na Stanislava obzrie,
 5 IV  |     mal, a zase sa predsa len vždy obzerá na tie miesta, kde
 6 VI  |       to, chudobní ľudia, len vždy chudobnými zostaneme. Komu
 7 VIII| nepotešila s manželom svojím, vždy pri boku Rákóciho stávajúcim,
 8 IX  |      a Stanislav beží do poľa vždy ďalej a ďalej. Duša jeho
 9 X   |       zárobčeku žiadneho, len vždy plať a plať, a keď nemáš
10 XI  |     za starým pánom, s ktorým vždy spolu stávali i v šťastí,