Cap.
1 I | driemete v tichote, nedbajúc na celý svet, na starosti zemské,
2 I | nedbajúc na celý svet, na starosti zemské, a syn váš
3 I | oči jeho túžobne pozerali na posvätné vrchy Slovákov.
4 I | vrchy Slovákov. Pozrel šuhaj na kolísku svoju a zhliadol
5 I | domu otca svojho a zaklepal na vráta raz, dva – psi na
6 I | na vráta raz, dva – psi na dvore zaštekali a sluha
7 I | malej chvíli bol celý dom na nohách. Starký otec, ktorý
8 I | kosiť nepriateľa, pozrel na syna usmievajúc sa, pokývol
9 I | teraz odhodíš tie haky–baky na stranu, vezmeš ostrú šabľu
10 I | spomína tie časy, keď ho na rukách nosieval, druhý povedá,
11 I | zajedz si teplého.“ ~Ale otec na to: „Ej, čo tam vymýšľaš,
12 I | potom nech si pohár vína na to vypije, a potom dosť –
13 I | vína v terajších časoch, a na tom dosť.“ ~Ale syn radšej
14 I | spoza Tisy hýbe. Stanislav na všetko len krátko odpovedal
15 I | bo len tak dobre vyjdeš na tomto svete.“ ~Keď videl
16 I | Tökölim a Rákóciovcoch, čo na otca pôsobilo, že od radosti
17 I | zemiansky. Vidíš tamto tú šabľu na stene? Tú môj ded dostal
18 I | od stola, pozeral šable, na ktorých sa „pro meritis“, „
19 I | Pozajtra pôjdeme do Mikuláša na kongregáciu, kde sa bude
20 I | kapitána, priševšieho k nám na exekúciu. Ale nech som dobrý,
21 I | Rákóci sa blíži,“ povedal na to syn jeho, „v Bihari sa
22 I | okríkne sa otec „iba to. Na čerta mu je žena v týchto
23 I | trápenie. Len mu uviaž: húžvu na krk a potom budeš mať potešenie
24 II | II.~Žiare sa zablyšťali na nebi a pomaly sa brieždiť
25 II | rodín. Slnce zasvietilo aj na tichú dedinu a pozobúdzalo
26 II | kosou kosiť dozretú trávu na poľany v tatranských horách
27 II | ženičky idú za nimi s hrabľami na pleciach, plachty okolo
28 II | po jarku, vyháňajú hus i na pašu. ~Starý, vysoký, z
29 II | všetko pohybuje, čeliadka sa na dvore schádza a starý Václav
30 II | záhradka a z nej pekný výhľad na Tatry. Mali dakedy v nej
31 II | pekné kvety. ~Dvierka sa na záhrade otvoria a do nej
32 II | vyhľadúva všetky miesta, na ktorých sa dakedy hrával.
33 II | sa dakedy hrával. Pozrie na Tatry. Čelo ich sa dvíha
34 II | v službe za vec dobrú. ~Na susedovej záhrade sa tiež
35 II | slnca zastierajúc, a pozerá na kvieťa; potom vezme krhličku,
36 II | ani nezadýchne – i pozerá na krásne zjavisko v susedovie
37 II | zazrúc ho neušla, a tak aby na ňu dlhšie pozerať mohol.
38 II | hriadka, vytlačené kroky na chodníku pieskom vysypanom
39 III | po ulici snuje a zazerá na sebevoľné zemianstvo, naň
40 III | hrozným krikom hrnie. Ale na ulici je ešte tiež celý
41 III | hrnie k ruvanici. ~Vtom sa na obloku stoličného domu ukázal
42 III | do jeho matere, tu sme my na našom grunte, čože teda
43 III | druhý raz lepšie držte na uzde vašich zemanov! – Po
44 III | neľúbi, že si Böckl skoro na prvšie miesto zasadol, ale
45 III | počujme vôľu kráľovu.“ ~Na tieto slová zakričí celé
46 III | aby po niekoľko mesiacov na každý spôsob tritisíc zlatých
47 III | kráľovskej nemilosti.“ Na to zas zahučí celý zbor,
48 III | držať, páni? To sa nesvedčí na zemanov! ~Na jeho slová
49 III | sa nesvedčí na zemanov! ~Na jeho slová všetci utíchli,
50 III | odfukujúc od hnevu a zazerajúc na Böckla. ~Vtom starý Václav
51 III | neborák nemá, ani čo by len na raz do úst vstrčil. A či
52 III | striasli? A ešte nám tu dakoho na exekúciu posielajú. aby
53 III | Celé zhromaždenie sa na takéto reči vzbúri i volá: „
54 III | mnoho tisícmi a ľahko nám je na krku. i zviaže nám ruky,
55 III | ľuďmi k vám do Svätého Ducha na hospodu, pokiaľ dač neukončíme.
56 IV | IV.~Popolavé obláčky sa na nebi zbiehajú i spojac sa,
57 IV | za vody a straka si sadne na kôl i nazad privoláva predošlé
58 IV | veselo. Kapitán Böckl je uňho na hospode, býva veľmi veselý,
59 IV | neusmievala, i odpovedá na otázky jeho, akoby sa jej
60 IV | Práve dnes prišiel rad na pána Mikuláša dávať vo svojom
61 IV | že potom pôjdu do Tatier na divé kozy; Böckl behá ako
62 IV | a preto pozerajú naň ako na mladého, okolo nich sa vrtiaceho
63 IV | hľadať, a všetku starosť na seba vezmúc, poslala ju
64 IV | celý vyradovaný ju posadí na stolicu, ustavične jej poklonky
65 IV | uškľabujú i mihajú očima jedna na druhú. Stanislavovi je to
66 IV | opadli krídla i kedy-niekedy na to, ako jastrab na holuba,
67 IV | kedy-niekedy na to, ako jastrab na holuba, krivým okom zaškúli. ~
68 IV | Václava je pusto; on sedí na starej leňoške i kúri si,
69 IV | Mikulášovej dcéry uhliadnuť. Na to ti je už priam hotový –
70 IV | susedovi, potom sa obzerá okolo na všetky strany. ~Böckl sa
71 IV | Stanislav pozrie kedy-nekedy na krásnu susedku, ktorá tiež
72 IV | tomuto dačo odpovedá, vždy sa na Stanislava obzrie, i rada
73 IV | zraku jeho, bo keď ju má na ulici stretnúť, to ju radšej
74 IV | sa predsa len vždy obzerá na tie miesta, kde ju raz bol
75 IV | chlapče!“ zavolá prudko na Stanislava. „Len zato si
76 IV | zakríkne Böckl i chce sa rútiť na starého Václava; ale vtom
77 IV | z izby, trúby zavreštia na ulici, za okamženie sedia
78 IV | okamženie sedia železníci na koňoch i opierajú sa proti
79 IV | zemianstvu, rútiacemu sa na nich so šabľami, kosami,
80 IV | zemianstvo sa skrýva i z kútov na vojsko nápady robí. Dakoľko
81 IV | vojakov padlo, iní sa dajú na útek a Böckl škrípuc zubami,
82 V | horlivom rozhovore.“ ~„Ba, na moju hriešnu dušu bude.“ ~„
83 V | Keď nás vidí, to sa ti na nás ani neobzrie a tak si
84 V | Nuž či si ty zeman? Sám na seba nôž ostríš a tvoj pán
85 V | ostríš a tvoj pán ťa ako psa na svorke vodí, i čo by sa
86 V | to nehovorte, lebo vás na môj hriešnu dušu tak o tú
87 V | stenu capím, že sa hneď na ňu prilepíte. Ja cudzincom
88 V | a sa mu pritom ani vlas na hlave nepohne?“ ~„No veď
89 V | môže sa nám každý okamih na krk dovliecť. Od Zvolena
90 V | nepriatelia zaujali i hrnú sa na nás ako šášky zo všetkých
91 V | nemôžeme takému nepriateľovi na odpor postaviť, a tak sme
92 V | taký, ktorý by život svoj na to obetoval, lebo povedám,
93 V | z vás, páni, dobrovoľne na to vezme, nech vstane.“ ~
94 V | zavolali veľkým silným hlasom na slávu Stanislavovi. Len
95 V | chcete, dobre, pôjdem i ja na Muráň; a prečo nie? – Ale
96 V | hádkam. Stanislav pôjde na Muráň a potom dosť. – Porúčam
97 VI | dovôkola pokrucuje, poslúchajúc na všetky strany, i neujde
98 VI | žobrák s odŕhaním. ~„Až na veky amen! Kto si, odkiaľ
99 VI | viac hriechov ako vlasov na hlave.“ ~„Ach, Pán Boh milostivý
100 VI | človek je rád, keď môže dáko na tomto svete vyhlivieť, aby
101 VI | ho!“ kričia vojaci jeden na druhého i strácajú ho sem-tam.
102 VI | zostane. Žobrák pobral nohy na plecia i bežal, akoby ho
103 VII | a poslušnosti zložilo až na dakoľko pánov. Už Rákóci
104 VII | poslal všetko vojsko dolu na Považie a i sám chodí teraz
105 VII | Stanislava, takmer pol vidieka je na svadbu. povolané. I spojil
106 VII | Starý sa len predsa hnevá na syna, že sa ženil, i vraví: „
107 VII | len s mojimi zlatými sny na ľade zostanem.“ Ale hnev
108 VII | rastie od radosti, súc tým na koňa posadený. ~Po večeri
109 VII | poslušnosť prisahali síce, ale si na moj hriešnu dušu rozkazovať
110 VII | daktorých najväčšmi horliacich na stranu potiahol hovoriac: „
111 VII | Rákóci sa pokloní i na jednu, i na druhú stranu
112 VII | sa pokloní i na jednu, i na druhú stranu a takto začne: „
113 VII | zemianstvo! Prišiel som k vám na žiadosť vašu, ničím vás
114 VII | vás povediem, aby ste i na život, i na smrť pripravení
115 VII | povediem, aby ste i na život, i na smrť pripravení boli, bo
116 VII | a zhromaždenie mu hrozne na slávu zavolalo. Potom ho
117 VII | zavolalo. Potom ho daktorí na ruky schytia i do hora vyzdvihnú,
118 VIII| vidieka i netrpezlive čaká na odoberajúcich sa v dome
119 VIII| matičku utrápenú, vybehne na dvor, skočí na koníka, utrie
120 VIII| vybehne na dvor, skočí na koníka, utrie si slzy, obozrie
121 VIII| zakrútil očima, uderil na šabľu, popichol koníka. „
122 VIII| dakoľko lenivých Turkov na zemi i bez starosti si kúri
123 VIII| tretí sa hrajú, tí tam idú na poľovačku, iní spievajú,
124 VIII| Tu sa celý tábor dvíha na nohy; v jednom kúte sa ešte
125 VIII| zeman i potriasa druhého, na zemi ležiaceho. ~„No čo
126 VIII| ha, teda ti je tak dobre na tej tvrdej zemi? A či sa
127 VIII| musí byť, ak sa mu dajú na nej do sýtosti vyspať. –
128 VIII| mi pokoj!“ I obrátil sa na druhý bok. ~„Ha, ha, ha,
129 VIII| poznal priateľa, skočil na rovné nohy i s veľkým podivením
130 VIII| išiel som nazad, dobre sa na cestu zaopatriac; medzitým
131 VIII| vyspovedal, čo ako je, i na moj hriešnu dušu som mu
132 VIII| nikdy slúžiť nejdem. On mi na to riekol: „No nič sa nebojte,
133 VIII| Rákóci s mnoho pánmi ide na vranom koni i prehliada
134 IX | sedí Rákóci pod holým nebom na veľkom kameni pri šiatri
135 IX | dákosi smele pohliadnuť ani na teba, ani na nás.“ ~„Buď
136 IX | pohliadnuť ani na teba, ani na nás.“ ~„Buď pokojný, syn
137 IX | veď som ich ja pozdvihol na ten stupeň slávy, na ktorom
138 IX | pozdvihol na ten stupeň slávy, na ktorom sa teraz nachádzajú.“ ~„
139 IX | obraze mesiaca, ľúbezne sa na hladine vody lisknúceho. ~
140 IX | víťazstva, hoc bude i Rákóci na vrchu? Čím sa ti on môže
141 IX | môžeme robiť, čo chceme, on na to nič nedbá a opovrhujúc
142 IX | odpovedá: „On ma pozdvihol na hodnosť vodcovskú, a dosť
143 IX | vodcovskú, a dosť mi je na tom, hoc by sa ani viac
144 IX | ho: „Pane, vstávaj a hľaď na zrady, ktoré sa v lone tvojho
145 IX | sadne von pri šiatri, bdie na stráži s mesiačikom bledým,
146 IX | rozdráždené. Jazdci vyskakujú na kone, ohne sa zapaľujú na
147 IX | na kone, ohne sa zapaľujú na vyhaslých pahrebách a za
148 IX | hrmotom hrozným. ~Ako klasy na poli, kosci podsekávané,
149 IX | rozdráždené sršne rútia na seba. Rákóci lieta na koni
150 IX | rútia na seba. Rákóci lieta na koni i volá, dáva rozkazy,
151 IX | rozkazuje; a tu káže Očkaj na jednom, Berčéni na druhom
152 IX | Očkaj na jednom, Berčéni na druhom krídle obrátiť sa
153 IX | a zbrojnou rukou uderiť na pána svojho. ~Hoj, zatrasie
154 IX | ozýva, i rúti sa ako vietor na Tatrách, odhodiac strelivo,
155 IX | Tatrách, odhodiac strelivo, i na nepriateľa, i na zradcov
156 IX | strelivo, i na nepriateľa, i na zradcov i ako šialený lieta
157 IX | pomstiteľ. Ale pritom zabudnúc i na seba, i na položenie boja,
158 IX | pritom zabudnúc i na seba, i na položenie boja, zatratí
159 IX | odpustí,“ volá druhý. ~„Smrť na nás čaká, ak sa poddáme,“
160 IX | zavolá: „Smrť utekajúcim!“ Na čo všetci traja prvší zavolajú: „
161 IX | veru to tu nejde do žartu,“ na čo tretí: „Vidíte, či som
162 IX | človeka počúvať,“ štvrtý: „Na moj hriešnu dušu ja sa kvôli
163 IX | všetci čerti, veď to tu na nič iného nehľadia, lenz
164 IX | Ľaľa, či vidíš, ako sa na nás ženú?!“ – „Utekaj, utekaj!“
165 IX | druhým, i vtom sa ako včely na všetky strany rozpŕchnu,
166 IX | sedmohradských plukov i rúti sa na nepriateľa ako rozdráždená
167 IX | nepriateľa ako rozdráždená búrka na horách; Stanislav rúbe odporníkov
168 IX | odporníkov mečom ako rubač jedle na Tatrách, skáču hlavy ako
169 X | sú to len chudobní ľudia na svete, bodaj by to radšej
170 X | hriešny človek, keď sa ti na poli nič neurodí, zárobčeku
171 X | Pánu Bohu. obrátiť, keď ho na svete všetko opustilo. ~„
172 X | im nemáš čo dať; zo dňa na deň choď na poriadku, hoc
173 X | dať; zo dňa na deň choď na poriadku, hoc ti to ostatné
174 X | ostatné zhynie, čo ti Pán Boh na poli požehnal. Tak nemá
175 X | viezol, a že som viacej nemal na čom voziť, zbili ma až na
176 X | na čom voziť, zbili ma až na úmor, žene ostatné perinky
177 X | kedyže to len lepšie bude na tom svete? – Už ja viem,
178 X | musíme a nikoho, nikoho nemáš na celom šírom svete, u komu
179 X | i hodil im plný mešec na stôl, „a vykonajte, čo vám
180 X | izby.“ ~Sedliaci sa jeden na druhého obzerajú i merajú
181 X | čo máte statočných ľudí na ceste zastavovať? Tak vás
182 XI | za dakoľko dní obnovené na vŕškoch nad Potúrňou i od
183 XI | silným vojskom, robí útoky na vyvýšené valy i chce hore
184 XI | za ním do Trenčína, idúce na pomoc. I hrmia ešte delá,
185 XI | ubehuje. ~Stanislav stojí na čele i opiera sa moci Böcklovej,
186 XI | tomuto naostatok sám Hajster na pomoc príde. ~Keď tak dlhý
187 XI | a s väčšou mocou udierať na valy. Ako rozpajedené sršne
188 XI | rozpajedené sršne sa sype ľud jeho na ne, ale ako kamenec nebeský
189 XI | vyrúti sa s mečom v ruke na nepriateľa. Hajster s Böcklom
190 XI | chvíľu obrátia sa i dajú sa na útek. ~Plní radosti vrátili
191 XI | nezblížia, dostavší výplatok na dakoľko dní; prosím vás
192 XI | prosím vás teda, páni, na krátku večeru do Svätého
193 XI | Starí sluhovia sa vypytujú na smrť svojho pána, lebo s
194 XI | svojho pána, lebo s ním na vojnách bývali, s ním ošediveli,
195 XI | si ľahol po večeri a šiel na odpočinok; pán Mikuláš zabáva
196 XI | Páni hodujú i pripíjajú na zdravie pánu Rákócimu i
197 XI | vojne, silný i hebký byť na koni, i chladný, keď pracovať
198 XI | zabudne i ona, i on už akoby na celý široký svet. Ona sa
199 XI | plameňom ožiaria obloky, na dvore zabrnčia šable, krik
200 XI | ruke ako mátohy po ulici. ~Na dvore Stanislavovom je krutá
201 XI | Stanislav skáče sem i tam na pomoc svojim. Böckl priskočí
202 XI | strachu utekáme, i nemysliac na lesť nepriateľa, inou cestou
203 XI | hrozným vztekom sa rúti na Stanislava, ktorý sa zvrtne
204 XI | nemeckým a celé hordy sa sypú na miesto, kde ich vodca padol. ~
205 XI | tvoja? Rozrúbali ťa Nemci na kúštičky i s pánom Mikulášom –
206 XI | zabitý, nebude ťa už viac na vojnu nosievať tvoj vraný
207 XI | si už viac šablička tvoja na krkoch nepriateľských, nezaplače
208 XI | nad tebou žiadna živá duša na svete, bo sú už všetci milí
209 XI | už všetci milí tvoji tiež na kúsky porúbaní a divý požiar
210 XI | jedna živá duša. Stalo sa to na Všechsvätých roku 1709. ~* ~
211 XI | kde sa veci tieto stali. Na deň Všechsvätých počuť tu
212 XI | zahynulým poctu robiace; na jar zas, keď začínajú kopnieť
213 XI | Rákócziho, postavil sa na čelo nespokojencov v Uhorsku,
214 XI | Poľska. R. 1703 vrátil sa na severovýchodné Slovensko,
215 XI | Thökölyho povstania bol na strane cisára. Potom. zastával
216 XI | zaistil šľachte veľké práva na úkor kráľovskej moci. ~Potúreň –
217 XI | Turecké čaty poslal sultán na pomoc Rákóczimu ako spojencovi
218 XI | straty. Kuruci boli vtedy na vrchole svojej moci a slávy.
219 XI | viedenskej moci v Uhorsku. Na jar r. 1708 začali sa sťahovať
220 XI | 1708 začali sa sťahovať na Slovensko cisárske vojská
221 XI | zdeprimovalo, že sa dali na útek. No Oczkay už vtedy
|