Cap.

  1 I   |       lebo sa nazdá, chudera, že je to ten samý Stanislav, čo
  2 I   |         matky neodchádza – a tak je s ním spokojný i otec i
  3 I   |           nepravoť sa s ním, nač je to? Zosním šabľu z klinca
  4 I   |      Stanislav, koľko bilo a kde je, vyprával otcovi o všelijakých
  5 I   |           syn môj, dobre máš, to je po zemiansky. Vidíš tamto
  6 I   |          nápisy nachádzali. „Tak je, syn môj, dobre!“ – vykríkol
  7 I   |      mesiacov do Liptova.“ ~„Tak je dobre,“ hovorí starý, „nech
  8 I   |        otec „iba to. Na čerta mu je žena v týchto časoch, čo
  9 II  |          dvíha až k oblakom; hoc je leto, predsa sú ich končiare
 10 II  |        chceli. Tam stojí Kriváň, je ako lúka zelený driek jeho,
 11 II  |      hlava šedivého starca biele je čelo jeho; ale spojenie
 12 II  |       ligoce od slniečka, a taká je červená ako makový kvet.
 13 III |             III.~Vo Sv. Mikuláši je veľký stisk ľudu. Tam sa
 14 III |       krikom hrnie. Ale na ulici je ešte tiež celý rákoš, vresk,
 15 III |        nech oni odstúpia – prvší je zeman, ako tu dáky si odkundes,
 16 III |        hojnom počte zišli, bo to je znak vašej lásky a privrženosti
 17 III |        Dobre máte, pán brat, tak je,“ zavolá moc hlasov, a zapisovateľ,
 18 III |        ta veľké práva a slobodný je od všetkej dane, aby bol
 19 III |    krajiny – to nikto nikdy, ako je svet svetom, nevídal. A
 20 III |         reči vzbúri i volá: „Tak je, tak je, vyžeňme ich, vyžeňme!“
 21 III |      vzbúri i volá: „Tak je, tak je, vyžeňme ich, vyžeňme!“
 22 III |        mnoho tisícmi a ľahko nám je na krku. i zviaže nám ruky,
 23 III |           I nebolo to nikdy, ako je Liptov Liptovom, takej búrlivej
 24 IV  |   obyčajne veselo. Kapitán Böckl je uňho na hospode, býva veľmi
 25 IV  |     jedna na druhú. Stanislavovi je to tiež nie po srsti, a
 26 IV  |     Medzitým v dome pána Václava je pusto; on sedí na starej
 27 IV  |        dcéry uhliadnuť. Na to ti je už priam hotový – no ale
 28 IV  | Mikulášovi, svojmu susedovi. ~Tu je hlučne; páni sa obracajú
 29 IV  |          podobného zbadá, nie mu je viac treba, už ono vie,
 30 IV  |      povedám, že od tejto chvíle je panna Anna, dcéra pána Mikuláša,
 31 IV  |          si ju ty musíš vziať, a je ona odteraz tvojou nevestou.“
 32 IV  |         fokošmi a skalami. Ľahko je rozoznať biely plášť, ľahko
 33 V   |          proti nemu bola. – A že je skúpy a pyšný? – Hej, neľutuje
 34 V   |       hlavy v celom vidieku, ako je on, nemáte, za to vám tiež
 35 V   |       keď si príde dlh pýtať, to je všetko dobre, lebo i keď
 36 V   |      pravdu, lebo nepravdu, jemu je to všetko jedno; pravdu
 37 V   |       komu ju on prisúdi. – A či je to nie len svet žiť človeku,
 38 V   |        máte peňazí dosť. Pod ním je vraj slobodno brať, čo len
 39 V   |       Pánu Bohu, či čertovi, keď je to len nie cudzí. ~„Páni
 40 V   |         už sa schádzajú páni, už je čas!“ zakričí dakto. Vtom
 41 V   |           Páni bratia, známo vám je, čo sa onehdy vo Svätom
 42 V   |        všetkých strán; treba nám je teda odhodlanosti, ak sa
 43 V   |          k Muráňu došiel.“ ~„Tak je, tak je, nech ho Pán Boh
 44 V   |    Muráňu došiel.“ ~„Tak je, tak je, nech ho Pán Boh živí!“
 45 V   |     nemôžeme – a práve preto nám je treba v núdzi poslať za
 46 V   |     prehovorí jeden ku druhému: „Je to predsa len hodný šuhaj
 47 V   |       šuhaj ten Stanislav.“ ~„Že je vraj syn sveta,“ odvetí
 48 V   |       dôverne potichu. ~„Ej, nie je tomu tak; doma ho nevesta
 49 V   |          kdekoľvek – nuž čože? – Je ti to kunštu – no veru –
 50 V   |          kunštu – no veru – však je mladý – a ten jeho otec
 51 VI  |         plno vojakov stojí. Zima je, až praští a sneh sviští
 52 VI  |      ľudia? My nevieme nič, čože je nám do toho, o tom sa pánov
 53 VI  |         starajú; chudobný človek je rád, keď môže dáko na tomto
 54 VI  |              Ach, nuž všetko nám je jedno, či nám tak, lebo
 55 VI  |          kováč neukuje.“ ~„E, ba je nie všetko jedno! My vás
 56 VI  |         svojho nadarmo.“ ~„Či ti je to nadarmo? Dolu s ním!
 57 VII |         jedného pána k druhému i je už všade ako doma. ~Tak
 58 VII |          už všade ako doma. ~Tak je dnes svadba vo Svätom Duchu;
 59 VII |         Svätom Duchu; sám Rákóci je starejším Aničky, dcéry
 60 VII |   Stanislava, takmer pol vidieka je na svadbu. povolané. I spojil
 61 VII |         uponížil, i nazdá sa, že je to len predsa nie hocaká
 62 VII |    predsa nie hocaká svadba, keď je starejším tak veľký pán.
 63 VII |      piaty hľadí do sklenice, či je ešte niečo v nej. ~Vtom
 64 VII |    zástavy svoje; ale tým väčšia je radosť moja, že ste vy mňa
 65 VII |        svojho. A preto povinnosť je, aby ste i vy pre mňa tak
 66 VII |     vášmu dobru posvätil, slušne je teda, aby ste ma bez všetkých
 67 VII |          dobre, páni bratia, keď je tak, pozajtra sa pohneme
 68 VII |  Prešporka s Rakúšany; treba nám je teda, aby sme sa čím skôr
 69 VIII|         sa v dome Václavovom. Tu je bolestné lúčenie. Mladá
 70 VIII|       choďte si len, choďte, veď je vám všetko jedno, či my
 71 VIII|         stvoru.“ ~Ale darmo, muž je vyšší nad domácnosť svoju –
 72 VIII|        pokoj.“ ~„Ha, ha, teda ti je tak dobre na tej tvrdej
 73 VIII|         s takou posteľou –to nie je pre statočného človeka;
 74 VIII|       zem, bodaj ju parom zabil, je taká ako železo, a statočný
 75 VIII|     Berčéni sa ti už nazdáva, že je už celý svet  jeho, už ti
 76 VIII|          potom by ste vedeli, čo je to bojovať.“ Ale oni sa
 77 VIII|      všetkého vyspovedal, čo ako je, i na moj hriešnu dušu som
 78 VIII|         druhý, „veď to už len čo je človek, to je človek, to
 79 VIII|          už len čo je človek, to je človek, to ti už taký pán,
 80 VIII|          pohol oproti nám, a nám je jedno, kdekoľvek sa s ním
 81 VIII|   predtým hluk až k nebu ozýval, je teraz pusto a hlucho, akoby
 82 IX  |     hodnosť vodcovskú, a dosť mi je na tom, hoc by sa ani viac
 83 IX  |       Böckl, i opýta sa: „No ako je, páni.“ ~Očkaj radostne
 84 IX  |     zajtrajšom dni a myseľ tvoja je naľakaná starosťou o život
 85 IX  |          Neboj sa nič; šľachetná je vôľa tvoja, a ja ťa milujem
 86 IX  |    zavolá: „Ale, pán brat, darmo je, načo máme bojovať nadarmo.“ ~„
 87 IX  |     očami len povedať môžete, že je odpor daromný.“ ~„Hanbite
 88 X   |          dobrých ľuďoch.“ ~„Veru je pravda,“ odpovie prvý, „
 89 X   |        hoc teraz od rán, ktorými je pokrytý, slabší. On iste
 90 X   |        zdá; nože sa opýtajte, či je to on, či nie!“ ~I prišiel
 91 X   |       pekne, nehnevajteže sa, či je to nie on?“ ~„Nuž kto?“ ~„
 92 X   |  tadiaľto pôjde taký pán a tento je mu navlas podobný.“ ~„Čo?
 93 XI  | rozkazuje ešte verným svojim hoc je i slabý, a Stanislav navlas
 94 XI  |       silného nepriateľa, predsa je všetko daromné, bo streľba
 95 XI  |     bitkách obkaličeli, a tak im je smutno za starým pánom,
 96 XI  |       práce a málo odpočinku. Už je všetko ticho, ale sviece
 97 XI  |         úprimnosť srdca tam, kde je pre ňu miesto, a Anička
 98 XI  |          do dediny.  Celá dedina je v ohni, až sa tak všetko
 99 XI  |           Na dvore Stanislavovom je krutá bitka. Böckl sa pení
100 XI  |        Stanislav, Stanislav, kde je mladosť tvoja? Rozrúbali
101 XI  |   pohrebu. – Hoj, Stanislav, kde je mladosť tvoja? ~Uhliadnuc
102 XI  |     chrbtom prepadúva. Potýkanie je ukrutné, dediny sa pália
103 XI  |    Rákóci ušiel do Poľska; Böckl je vo svätopeterskom kostole
104 XI  |       Štefan a ešte jedna dedina je ohňom so zemou zrovnaná
105 XI  |          ľudia umelí hovoria, že je to vraj fatamorgána tak,