Cap.
1 I | zhliadol ju vo sne zahrúženú. Ako blesk preletelo to dušou
2 I | a nebude takým tulákom, ako ste vy bývali.“ ~„To, to,
3 II | Slniečko spoza spišských hôr ako väzeň z temnice vyskočilo
4 II | slovom, obzerá všetko ako starostlivý hospodár. Za
5 II | sadí a obstaráva iné zeliny ako pekné kvety. ~Dvierka sa
6 II | chceli. Tam stojí Kriváň, je ako lúka zelený driek jeho,
7 II | lúka zelený driek jeho, ako hlava šedivého starca biele
8 II | a mladé švárne dievča sa ako rybka dnuká vošmyklo. Jej
9 II | slniečka, a taká je červená ako makový kvet. Vojde, rukou
10 II | obchádza okolo hriadok ako matka okolo dietok svojich. ~
11 III | podnapitých zemanov hučí ako súdny deň. Pomaly sa páni
12 III | povzniesli, a ruvačka, krik, huk ako v pekle nastal. Hudba umĺkla;
13 III | odstúpia – prvší je zeman, ako tu dáky si odkundes, čo
14 III | Lap ho, lap, či ho vidíš, ako sa nám vysmieva! Sem ho,
15 III | zakryje si tvár dlaňou i sedí ako kamenný stĺp A zemianstvo
16 III | našu kožu, čítajte nám tak, ako my rozumieme!“ ~„Dobre máte,
17 III | krajiny – to nikto nikdy, ako je svet svetom, nevídal.
18 III | predkovia krv vylievali ako statoční zemania? Či nie
19 III | vyžeňme!“ Nato sa zemianstvo ako jastrab pustí do Böckla;
20 III | nemôže. I nebolo to nikdy, ako je Liptov Liptovom, takej
21 IV | krajinou, i sniežik ľahký ako páper, biely ako húska popadáva.
22 IV | sniežik ľahký ako páper, biely ako húska popadáva. Húska opustí
23 IV | domového pána, ustavične ako strela, rozpráva jej o svojich
24 IV | na divé kozy; Böckl behá ako pochabý z izby. Keď príde
25 IV | strany, a preto pozerajú naň ako na mladého, okolo nich sa
26 IV | krídla i kedy-niekedy na to, ako jastrab na holuba, krivým
27 IV | musím ja ta ísť a uvidieť ako to vyzerá!“ A potom sa pobral
28 IV | stretnúť, to ju radšej obíde ako by sa s ňou zísť mal, a
29 V | Hí, ba nebude, môžete sa, ako chcete, paprčiť. Ved' ti
30 V | neobzrie a tak si vykračuje, ako dáka páva, i bočí .od nás
31 V | dáka páva, i bočí .od nás ako čert od kríža. A keď človek
32 V | ešte raz väčšie brucho, ako ho má.“ ~„Hej, ba, pán brat,
33 V | kdeže máte tak múdru hlavu ako on, veď sa vám ten vie všade
34 V | nôž ostríš a tvoj pán ťa ako psa na svorke vodí, i čo
35 V | takej hlavy v celom vidieku, ako je on, nemáte, za to vám
36 V | ti ten tak vie pravotiť, ako čo by hrachom sypal. Požičiaš
37 V | zaujali i hrnú sa na nás ako šášky zo všetkých strán;
38 V | nie? – Ale mňa znajú Nemci ako starý peniaz, i poznajú
39 V | starého kuruca, a hoc by sa ako pretvaroval.“ ~„Nuž keby
40 V | jeho otec tak sa nadúva, ako pánbohviečím by bol – dajtimibože
41 VI | človeka, sa strácajúc i ako slimák sa vlečúc, odŕha, .
42 VI | kujon; sám máš viac hriechov ako vlasov na hlave.“ ~„Ach,
43 VII | k druhému i je už všade ako doma. ~Tak je dnes svadba
44 VII | Pán Rákóci ho pritom i ako starého známeho, i ako vychýreného
45 VII | i ako starého známeho, i ako vychýreného kuruca po pleci
46 VII | rozmýšľa i klipká očima nakrivo ako zajac, piaty hľadí do sklenice,
47 VII | všetko podstúpiť hotoví boli, ako ja za vás umierať hotový
48 VII | oproti Hajsterovi, lebo ako som počul, sa už hýbe od
49 VII | hlučnejšej svadby v Liptove, ako bola táto.~~
50 VIII| lúčenie. Mladá nevesta stojí ako stĺp i plače, zastiera si
51 VIII| ešte dobre poznala, prvej, ako by bola s ním dôverne požila;
52 VIII| vychovala, striehla som ťa ako makový kvet v mladosti aby
53 VIII| Žilinou leží vojsko Rákóciho ako rozliate more; Mikuláš Berčéni
54 VIII| Krik, hluk sa ozýva vôkol ako povodeň; neporiadok, sebevôľa,
55 VIII| nebom povaľovať nemusia ako my tuná. A tá zem, bodaj
56 VIII| ju parom zabil, je taká ako železo, a statočný človek
57 VIII| lepšie doma pod pecou sedieť, ako takto bojovať; lepšie ti
58 VIII| teplej posteli zadriemať, ako tu i od hladu, i od smädu,
59 VIII| vojnu! Či nevieš tak urobiť ako ja? ~A ležiaci muž vystrčil
60 VIII| Berčéni hľadať. Kde si bol? Ako prichádzaš? –Čo nového vo
61 VIII| Hm, keby ste vy vedeli, ako to tam zle s ľuďmi zachádzajú,
62 VIII| všetkého vyspovedal, čo ako je, i na moj hriešnu dušu
63 IX | budeš tak statočným kurucom ako tvoji predkovia, a nestar
64 IX | majetnosťou. A či vieš, ako nás uráža Rákóci? Predtým
65 IX | musí; a mne život môj milší ako cudzí, keď vidím, že by
66 IX | tuším Böckl, i opýta sa: „No ako je, páni.“ ~Očkaj radostne
67 IX | tábory, i jeden, i druhý ako vlny Váhu vetrom rozdráždené.
68 IX | povetrie hrmotom hrozným. ~Ako klasy na poli, kosci podsekávané,
69 IX | druhej strany; vojská sa ako rozdráždené sršne rútia
70 IX | len tak ozýva, i rúti sa ako vietor na Tatrách, odhodiac
71 IX | nepriateľa, i na zradcov i ako šialený lieta medzi nimi,
72 IX | lieta medzi nimi, kričí ako rozjedovaný medveď, i rúbe
73 IX | rozjedovaný medveď, i rúbe šabľou ako hrozný pomstiteľ. Ale pritom
74 IX | zradcov i Nemcov, i buď ako tvoj otec dobrým kurucom!“
75 IX | hlavného vodcu i pracuje ako prostý vojak, smrť nesúc
76 IX | začiahol tou dlhou šabľou ako všetci čerti, veď to tu
77 IX | vezú.“ – „Ľaľa, či vidíš, ako sa na nás ženú?!“ – „Utekaj,
78 IX | jeden za druhým, i vtom sa ako včely na všetky strany rozpŕchnu,
79 IX | dohoniť nemôžu. ~Rákóci ale ako skala stojí v prostriedku
80 IX | i rúti sa na nepriateľa ako rozdráždená búrka na horách;
81 IX | Stanislav rúbe odporníkov mečom ako rubač jedle na Tatrách,
82 IX | na Tatrách, skáču hlavy ako makovice, ľudia padajú ako
83 IX | ako makovice, ľudia padajú ako tôňa, krv sa leje ako dážď
84 IX | padajú ako tôňa, krv sa leje ako dážď nebeský, i ako stotisíc
85 IX | leje ako dážď nebeský, i ako stotisíc hromov skučí povetrie
86 IX | Rákóciho, ktoré predtým, ako keď rieka vystúpi zo svojho
87 X | pokoja, každý ho sužuje, ako sa mu len páči. Keď sa zachce
88 X | rozprávajúc už omnoho veselšie ako predtým. Ustavične sa von
89 X | sa až navlas naň ponáša, ako čo by mu z oka vypadol.“ ~„
90 XI | Hajster kázal ľudu svojmu viac ako inokedy a s väčšou mocou
91 XI | väčšou mocou udierať na valy. Ako rozpajedené sršne sa sype
92 XI | sype ľud jeho na ne, ale ako kamenec nebeský sa sypú
93 XI | do susedstva, kde každý, ako môže, snom občerstvuje unavené
94 XI | bojov a hádam teraz už tak ako predtým nebude, kde príduc
95 XI | A tak kvitne ona teraz ako ten kvietok poľný, napojený
96 XI | svet. Ona sa ho vypytuje, ako sa mu v bitkách vodilo,
97 XI | všetko varí; iskry kypia ako rozsršené hady. Všetko vzbudzuje
98 XI | lietajú s mečom v ruke ako mátohy po ulici. ~Na dvore
99 XI | preklínaní. – Preletí to ako stotisíc hromov vojskom
100 XI | to vraj fatamorgána tak, ako pri Ondrašovej sa zjavujúca,
101 XI | Kalinčiak spomína Sedmohradsko ako východisko odboja preto,
102 XI | sultán na pomoc Rákóczimu ako spojencovi proti Habsburgovcom. ~
|