Cap.

 1 I   |            vás dušou plamennou, vy ale naň nedbáte – lebo čo vás
 2 I   |        doňho, keď odpočívate? Hej, ale keď sa zodvihnete zo spania
 3 I   |         pod', zajedz si teplého.“ ~Ale otec na to: „Ej, čo tam
 4 I   |           ja som bol dakedy mladý, ale som nikdy takéto parády
 5 I   |           časoch, a na tom dosť.“ ~Ale syn radšej len mater poslúchol
 6 I   |          sa usmievala a vzdychala, ale otec sa ohlásil: „Ja, načo
 7 I   |     priševšieho k nám na exekúciu. Ale nech som dobrý, bude sa
 8 I   |          obaja pod jeho zástavy.“ ~Ale starká matka sa zľakla,
 9 II  |           nej byť nasádzané kvety, ale teraz dákosi pustá stojí,
10 II  |         starca biele je čelo jeho; ale spojenie toho bieleho a
11 II  |           ňu dlhšie pozerať mohol. Ale samopašné dievča otáčalo
12 II  | spozorovalo. – Nevidí ju už šuhaj, ale mokrá hriadka, vytlačené
13 III |            s hrozným krikom hrnie. Ale na ulici je ešte tiež celý
14 III |        volá: „Veď ti mi dáme uzdy! Ale či to budeme trpieť? Utrite
15 III |          na prvšie miesto zasadol, ale župan pokývne rukou a zase
16 III |         preukazovala; kto by sa mu ale, alebo ktorému z ľudí jeho
17 III |         jeho slová všetci utíchli, ale až tak odfukujúc od hnevu
18 III |     jastrab pustí do Böckla; tento ale so spoločníkmi svojimi,
19 IV  |            ubiehajú ďalej a ďalej; ale s ich odchodom prichádzajú
20 IV  |         sliny i fučia od hnevu; on ale, nič si z toho nerobiac,
21 IV  |           vrtiaceho človeka. On sa ale tu netrpezlivo obzerá po
22 IV  |         vystrájali žarty, dievčatá ale sa smiali, i žartovali spoločne.
23 IV  |      žartovali spoločne. Obzvlášte ale Stanislav sa stal dnes miláčikom
24 IV  |     predkov až po Ondreja kráľa? – Ale nie, to ti on počúvať nebude,
25 IV  |            je už priam hotový – no ale počkaj!“ ~„Ach, akáže by
26 IV  |           krk vytruští, ja nedbám, ale teraz mi o tom nehovor ani
27 IV  |          nehovor ani slova, lebo – ale počkaj, musím ja ta ísť
28 IV  |          dosť i povedala potichu: „Ale, pán kapitán, prosím vás
29 IV  |            mojou manželkou.“ ~„Nuž ale tvojou? Čo by sto medených
30 IV  |       rozpajedený pán Václav. „Nuž ale sa ty opovážiš ešte takto
31 IV  |       takto s nami nakladať? – Nuž ale ty? – Neostri si zuby, utri
32 IV  |         jeho do pravice trasúceho, ale nezdráhajúceho sa dievčaťa. ~„
33 IV  |          rútiť na starého Václava; ale vtom sa pobúri zemianstvo
34 V   |           preto som i sem prišiel; ale že takej hlavy v celom vidieku,
35 V   |      nepohne?“ ~„No veď ja nedbám, ale o Nemcovi mi ani slova.
36 V   |          zodrať, pod pánom Rákócim ale si nemusíte ani len frčku
37 V   |          sa chceme brániť. Ostatne ale sa nemôžeme takému nepriateľovi
38 V   |       Dakto z nás musí ísť za ním, ale taký, ktorý by život svoj
39 V   |           to vezme, nech vstane.“ ~Ale tu celá horlivosť ustala;
40 V   |         nielen trocha kriku treba, ale viacej odvážlivosti. – Žiaden
41 V   |      zavolajú daktorí. ~Pán Václav ale vyvolá: „I do čerta obrazenie!
42 V   |          nielen slovami sa oháňať, ale i robiť – on sa pozvolil
43 V   |           na Muráň; a prečo nie? – Ale mňa znajú Nemci ako starý
44 VI  |           a potom vám lepšie bude; ale vy nám musíte byť verní.
45 VI  |      Vojaci ho nato dosť naháňali, ale fujak im snehu do očí nahádzal
46 VII |     zlatými sny na ľade zostanem.“ Ale hnev jeho sa zase v radosť
47 VII |         zas len výskajú a drobčia; ale zasa prídu druhí volajúc: „
48 VII |         zasa prídu druhí volajúc: „Ale, páni bratia, dajteže si
49 VII |     prisahali, rozkazujeme,“ ~„Nuž ale ty mne? – Nuž, pán brat,
50 VII |         poslušnosť prisahali síce, ale si na moj hriešnu dušu rozkazovať
51 VII |      naučím po kostole hvízdať!“ ~„Ale čože sa vám robí, dajteže
52 VII |         Nuž a vám že sa čo robí? – Ale že ma nehnevaj, lebo ak
53 VII |         stranu potiahol hovoriac: „Ale zapiteže si, pán brat, zapite.“ ~
54 VII |       nelákajúc pod zástavy svoje; ale tým väčšia je radosť moja,
55 VIII|     Okoličného, vo Svätom Duchu sa ale schádza zemianstvo z horného
56 VIII|         slzy v očiach hrajú, preto ale, že sa nesvedčí dávať najavo
57 VIII|            my tu zhynieme, či nie. Ale, moje dieťa drahé, nechoďže
58 VIII|         utrápenú hriešnu stvoru.“ ~Ale darmo, muž je vyšší nad
59 VIII|       svete?“ ~„Nuž, bol som doma. Ale pomysli si, bratko, čo sa
60 VIII|            a my sme mu to sľúbili; ale Berčéni sa ti už nazdáva,
61 VIII|          čože ti doma povedali?“ ~„Ale pomysli, dieťatko, prídem
62 VIII|         vedeli, čo je to bojovať.“ Ale oni sa len smiali, a ja
63 VIII|     nezamlčal, že ja jemu hockedy, ale Berčénimu nikdy slúžiť nejdem.
64 VIII|         ani neškrkne, taká ošemeta ale, čo nemá nič, iba prázdne
65 VIII|           naučil poslúchať. Keď sa ale tento k insurgentom horno-uhorským
66 VIII|           kdekoľvek sa s ním zísť, ale my ho predsa predísť musíme,
67 IX  |           I ďalej len sedí a sedí, ale oko jeho nebdie, jemu sa
68 IX  |            sa ani viac neodhodilo; ale to ma bolí, že nás zanedbáva –
69 IX  |           nezdvihneš sa viacej.“ ~„Ale prosím ťa, prečo tak žiadaš
70 IX  |             žalostí šľachetný muž; ale Rákóci nepočúva i neodpovedá. –
71 IX  |      krídla k Nemcom i sekajú ich; ale pomaly sa tak odtrhli od
72 IX  |       šabľou ako hrozný pomstiteľ. Ale pritom zabudnúc i na seba,
73 IX  |          svojich. Medzi vojskom sa ale začínajú mysle klátiť, takže
74 IX  |       klátiť, takže jeden zavolá: „Ale, pán brat, darmo je, načo
75 IX  |      poddáme,“ zavolá Stanislav. ~„Ale, pán brat,“ tretí povedá, „
76 IX  |          sprostejším tak hovoríte, ale medzi nami, medzi štyrmi
77 IX  |           Smrť utekajúcim!“ pritom ale pomaly nazad zostávajúc
78 IX  |            dohoniť nemôžu. ~Rákóci ale ako skala stojí v prostriedku
79 IX  |      vojska i cvendžania zbrane. – Ale pomaly zahynulo to pekné,
80 X   |        neborká žena sa dosť trápi, ale, Bože môj, však tiež nič
81 X   |      Krčmárka, daj nám dač zajesť, ale skoro!“ I obrátiac sa k
82 X   |          zložiac klobúky, pýtajú: „Ale, mladý pán prosíme vás pekne,
83 X   |          to nie on?“ ~„Nuž kto?“ ~„Ale, ach, akože sa on tam volá? –
84 X   |          ten, čo ho schytať máme – ale totok, ozvoci, akože sa
85 X   |            sadli k stolu mladý pán ale, vyjdúc von z chyže, za
86 XI  |          silu nepriateľa svojho. – Ale darmo. Rákócimu prišlo vojsko
87 XI  |          prišlo vojsko spoza Tisy, ale už neskoro, za ním do Trenčína,
88 XI  |            sa sype ľud jeho na ne, ale ako kamenec nebeský sa sypú
89 XI  |           zabáva hosťov, jeho pani ale sa stará o domácnosť. Páni
90 XI  |     domácim pánom i paniam; pomaly ale von odchodia i rozchádzajú
91 XI  |     odpočinku. Už je všetko ticho, ale sviece ešte horia po celom
92 XI  |       chladný, keď pracovať treba; ale on zná i úprimnosť srdca
93 XI  |         ani šľaku po Svätom Duchu; ale roľník ukazuje pod Tatrami
94 XI  |    Ondrašovej sa zjavujúca, roľník ale to uzrevší prežehná sa krížom
95 XI  |           z bojišťa síce ustúpilo, ale cisárski mali oveľa väčšie
96 XI  |           vyjednával s cisárskymi, ale kurucov zjavne zradil až