Cap.
1 I | stranu, vezmeš ostrú šabľu do ruky a pôjdeme vedno šťastie
2 I | a pôjdeme vedno šťastie do sveta hľadať a budeme rúbať
3 I | nevidela, čo ostatný raz do škôl odišiel. Hladká ho
4 I | tak maznal, veď ho čert do rána nevezme; i ja som bol
5 I | pôsobilo, že od radosti až do neba rástol a kvitol, že
6 I | hovoril: „Pozajtra pôjdeme do Mikuláša na kongregáciu,
7 I | Sedmohradska o dakoľko mesiacov do Liptova.“ ~„Tak je dobre,“
8 I | tak nepachtite; čože vás do toho? Nech sa tam bije kto
9 I | že mi syn dobrú nevestu do domu privedie, keď domov
10 I | rozhneval, že by sa bol až do božieho rána vadil, keby
11 II | sa na záhrade otvoria a do nej vojde mladý šuhaj. Obzerá
12 III | hlasitejšie, hneď pošepky do ucha. Potom sa schytia a
13 III | Pán sa pokloní a vbehne do stoličného domu. A to sa
14 III | Pomaly sa páni poberajú do stoličného domu; nižšie
15 III | hukot, hluk. Hrnúci sa do stoličného domu zemania
16 III | neodstúpim, čo by sa hrmen striel do jeho matere, tu sme my na
17 III | My sme páni a nedáme si do kaše dúchať – nech oni odstúpia –
18 III | ešte nám naostatok ani do stolice prístupu nedajú!
19 III | s Turci zo Sedmohradskej do Uhorskej vtrhol a ponáhľa
20 III | vtrhol a ponáhľa sa búriť do horných stolíc milého nám
21 III | ublížiť opovážil, upadne do kráľovskej nemilosti.“
22 III | nemá, ani čo by len na raz do úst vstrčil. A či ju my
23 III | zemianstvo ako jastrab pustí do Böckla; tento ale so spoločníkmi
24 III | i so svojimi ľuďmi k vám do Svätého Ducha na hospodu,
25 IV | najmilšou zábavou priadky, z dom do domu odbavované, pri ktorých
26 IV | navštívili, že potom pôjdu do Tatier na divé kozy; Böckl
27 IV | Keď príde medzi pánov a do izby dnu vkročí, hneď všetci
28 IV | si z toho nerobiac, beží do druhej izby medzi biele
29 IV | Vtom vstúpil dnu Böckl do izby, vedúc Aničku pod pazuchy,
30 IV | pánbohchráň, nie, on radšej ta ide do záhrady i obzerá sa, kde
31 IV | to ti povedám! Nech ide do čerta, nech obseká uši Turkom
32 IV | hlučne; páni sa obracajú do izby, v ktorej sa mládež
33 IV | moja, zasluhujete, a ja vás do Viedne odveziem, aby svet
34 IV | by sto medených okovaných do teba uderilo!“ zakríkne
35 IV | nevestou.“ I vložil ruku jeho do pravice trasúceho, ale nezdráhajúceho
36 V | Počkaj, sto striel sa do teba, nebudeš ty viac tým,
37 V | a vašich synov všetkých do úradu postrkáme.“ ~„No,
38 V | svorke vodí, i čo by sa do vás všetkých sto hrmených
39 V | všetci schytili i hrnuli sa do Potúrne, kde sa i vyšší,
40 V | nastáva, bo Böckl odišiel do Levoče a môže sa nám každý
41 V | vôľa božia – už sa naspäť do starej koľaje navrátiť nemôžeme –
42 V | sa chcel utúliť i pozeral do zeme vidiac, že to tu veru
43 V | vidiac, že to tu veru nejde do žartu, i že tu nielen trocha
44 V | Pán Václav ale vyvolá: „I do čerta obrazenie! Môj syn
45 VI | mrazu, a ľudia si dúchajú do dlaní i priehrštia, i otriasajú
46 VI | nevieme nič, čože je nám do toho, o tom sa pánov opýtajte,
47 VI | sa pánov opýtajte, oni sa do toho starajú; chudobný človek
48 VI | naháňali, ale fujak im snehu do očí nahádzal a zavial šľaky
49 VII | slobodne prešiel cez Spiš do Liptova, kde mu celé zemianstvo
50 VII | pomyslí, že sa sám pán Rákóci do jedného poctivého príbytku
51 VII | Po večeri išla mládež do jednej, pán Rákóci so staršími
52 VII | pán Rákóci so staršími do druhej izby. Tu sa ešte
53 VII | nakrivo ako zajac, piaty hľadí do sklenice, či je ešte niečo
54 VII | požiadali, aby som vás prijal do vojska svojho. A preto povinnosť
55 VII | daktorí na ruky schytia i do hora vyzdvihnú, pričom sa
56 VII | tak, pozajtra sa pohneme do Žiliny a pôjdeme odtiaľ
57 VII | pobrali!“ ~„Dobre, dobre, hoc do pekla za vami, vaša milosť!“
58 VIII| Pán Rákóci sa odobral do Okoličného, vo Svätom Duchu
59 VIII| praštia, v druhom zas zívajú a do svojich kepienkov sa zahaľujú. ~
60 VIII| byť, ak sa mu dajú na nej do sýtosti vyspať. – Hybaj
61 VIII| sa ti nadul a povedal, že do temnice. – Aha, toľko a
62 VIII| Aha, toľko a toľko paromov do teba uderilo, nuž čože si
63 IX | Rákóci, premýšľa, pozerá do jasných hviezd, akoby od
64 IX | Rákóci pokývol, Václav s ním do šiatra odišiel, a Stanislav
65 IX | odišiel, a Stanislav beží do poľa vždy ďalej a ďalej.
66 IX | všetci traja ubiehajú z poľa do svojich šiatrov. ~Stanislav
67 IX | hnevu zablysne a noha letí do šiatra vodcu svojho, i budí
68 IX | rozkazy, bo chce Rákóci vohnať do vody silu nemeckú, ktorú
69 IX | zase: „Ej, veru to tu nejde do žartu,“ na čo tretí: „Vidíte,
70 IX | ja zahyniem!“ „Hrom sa mu do duše i s dragvoňom, veď
71 X | ti z ruky vytrhnú, ktorú do úst kladieš. Ty rob, čo
72 X | pán, dať mu musíš, i plať do stolice – prídu kuruci,
73 X | Medzitým prišiel jeden pán do izby, obzerajúc sa! zôkol-vôkol,
74 X | nemohli, ráčte, prosím, do druhej izby.“ ~Sedliaci
75 X | i merajú pánov od hlavy do päty. „Susedko,“ prehovorí
76 X | navlas podobný.“ ~„Čo? Choďte do pekla, čo máte statočných
77 XI | ale už neskoro, za ním do Trenčína, idúce na pomoc.
78 XI | ešte delá, hoc obecný ľud do hôr ubehuje. ~Stanislav
79 XI | radosti vrátili sa víťazi do svojich šiatrov. – Stanislav
80 XI | páni, na krátku večeru do Svätého Ducha.“ ~Potom sa
81 XI | a zemianstvo sa vyhrnulo do Svätého Ducha. ~V dome Stanislavovom
82 XI | nešťastí; obrátia sa teda do kúta i zaplačú horko. ~Unavený
83 XI | po izbách domu, sčiastky do susedstva, kde každý, ako
84 XI | nastranu, zbroj položil do kúta i tešil sa s ňou, s
85 XI | hladí ho po tvári, hľadí dnu do očú, hladká ho po lícach
86 XI | obaja rozprávajú od slova do slova. Pán Mikuláš vošiel
87 XI | Mikuláš vošiel so svojou paňou do izby i tešia sa zo šťastia
88 XI | cítiac, že to Nemci vtrhli do dediny. Celá dedina je
89 XI | sa zvrtne i uderí mečom do Böckla tak, že sa tento,
90 XI | požiaroch. ~Rákóci ušiel do Poľska; Böckl je vo svätopeterskom
91 XI | ohnivej podobe svojej jeden do druhého, pokiaľ vetrík,
92 XI | Novom Meste, odkiaľ ušiel do Poľska. R. 1703 vrátil sa
93 XI | porážke a odišiel s ním do tureckého vyhnanstva, kde
|