Cap.

 1 I   |          Dobre, syn môj, hodný si chlap, teraz odhodíš tie
 2 I   |       mať prinášala jedlá, aby si synáčika obživila, a vravela: „
 3 I   |     sem, syn môj, pod', zajedz si teplého.“ ~Ale otec na to: „
 4 I   |         keď ho máš, potom nech si pohár vína na to vypije,
 5 I   |      vykríkol otec a vykrútiac si šedivé fúzy, napil sa z
 6 II  |      makový kvet. Vojde, rukou si oči od slnca zastierajúc,
 7 II  |      kvetné hriadky a zaspieva si: ~„Kvietky moje, kvietky
 8 III |    zase: „My sme páni a nedáme si do kaše dúchať – nech oni
 9 III |    prvší je zeman, ako tu dáky si odkundes, čo sa nám pod
10 III |        a všetko utíchne. Böckl si sadne po pravej ruke župana
11 III |       od hnevu trasie, zakryje si tvár dlaňou i sedí ako kamenný
12 III |    začína, čo sa mu neľúbi, že si Böckl skoro na prvšie miesto
13 III |    Zapisovateľ vstane, vykrúti si fúzy, a začne čítať: „Nos
14 III |        slobodu odňať, nuž a či si ju dáme?“ ~Celé zhromaždenie
15 IV  |      prichádzajú nové, zastanú si nad krajinou, i sniežik
16 IV  |      za hory, za vody a straka si sadne na kôl i nazad privoláva
17 IV  |       rode, predkoch, a k tomu si vždy pofarbí, pri básní
18 IV  |      pohlavie v hlavnej palote si zasadne, tam pradie i počúva
19 IV  |    fučia od hnevu; on ale, nič si z toho nerobiac, beží do
20 IV  |       na starej leňoške i kúri si, pani si zas pradie pri
21 IV  |        leňoške i kúri si, pani si zas pradie pri kozúbku i
22 IV  |       svet ako-tak pozná, nech si hoc aj krk vytruští, ja
23 IV  |          Nuž ale ty? – Neostri si zuby, utri si ústa; my nie
24 IV  |          Neostri si zuby, utri si ústa; my nie sme tvoje metly. –
25 IV  |       na Stanislava. „Len zato si ju ty musíš vziať, a je
26 V   |      na nás ani neobzrie a tak si vykračuje, ako dáka páva,
27 V   |       nebudeš ty viac tým, čím si teraz!“ A teda nebude, nebude,
28 V   |      jeho metly boli. – Nuž či si ty zeman? Sám na seba nôž
29 V   |        hrachom sypal. Požičiaš si sto zlatých a vyženieš veliteľa
30 V   |  vyženieš veliteľa z domu, keď si príde dlh pýtať, to je všetko
31 V   |       ťa vraj tým obrazil, keď si prišiel od teba dlh pýtať.
32 V   | peniaze, hovorili oni, aby ste si dali kožu zodrať, pod pánom
33 V   |  zodrať, pod pánom Rákócim ale si nemusíte ani len frčku dať
34 VI  |       kvitnú od mrazu, a ľudia si dúchajú do dlaní i priehrštia,
35 VI  |        priehrštia, i otriasajú si zmeravené ruky od zimy.
36 VI  |           Až na veky amen! Kto si, odkiaľ si, kde ideš?“ ~„
37 VI  |      veky amen! Kto si, odkiaľ si, kde ideš?“ ~„Ach, ja som,
38 VI  |    druhých ľuďoch.“ ~„A odkiaľ si?“ ~„Zo Štrby Matejovie,
39 VII |   Aničky, dcéry Mikuláša, lebo si zamiloval smelého Stanislava,
40 VII |        ženil, i vraví: „No veď si mi ty vykonal, len to mi.
41 VII |     zase v radosť premení, keď si pomyslí, že sa sám pán Rákóci
42 VII |        veľký pán. A premysliac si toto, vykrúti si fúzy, čiapku
43 VII |    premysliac si toto, vykrúti si fúzy, čiapku si nabok k
44 VII |        vykrúti si fúzy, čiapku si nabok k uchu pritlačí a
45 VII |   Rákóci rozkazuje,“ ~„No nech si len rozkazuje doma, či vieš?
46 VII |    rozkazuje doma, či vieš? My si tu rozkazovať nedáme.“ A
47 VII |      Ale, páni bratia, dajteže si povedať, dajte, prestaňteže,
48 VII | poslušnosť prisahali síce, ale si na moj hriešnu dušu rozkazovať
49 VII |      čože sa vám robí, dajteže si povedať, dajte,“ ~„Nuž a
50 VII |        hovoriac: „Ale zapiteže si, pán brat, zapite.“ ~A sebevoľník,
51 VIII|     ako stĺp i plače, zastiera si šatkou oči, slzy jej tečú
52 VIII|      ja vás nezdržujem, choďte si len, choďte, veď je vám
53 VIII|         skočí na koníka, utrie si slzy, obozrie sa ešte raz
54 VIII|      po krásnych dolinách, tam si spieva čiernooký Srb pesničku
55 VIII|  Turkov na zemi i bez starosti si kúri z dýmky svojej, tu
56 VIII|   leňoch, už trúbia.“ ~„Nechže si tam trúbi, kto chce, čože
57 VIII|         vypovedal: „Nuž, kdeže si sa ty tu vzal, hriešna duša,
58 VIII|      tu vzal, hriešna duša, či si z duba spadol a či ťa búrka
59 VIII|        dal Berčéni hľadať. Kde si bol? Ako prichádzaš? –Čo
60 VIII|      bol som doma. Ale pomysli si, bratko, čo sa ti mi nestalo.
61 VIII|      do teba uderilo, nuž čože si ty mne za pána? – som si
62 VIII|       si ty mne za pána? – som si pomyslel – a neprosil sa
63 VIII|        sa len smiali, a ja som si pomyslel, nuž nech vás čert
64 VIII|      vzali, pán brat?“ Pomysli si, povedal mi „pán brat“.
65 IX  |     zahladiť zlých ľudí? – Daj si pokoj, tni a rúb, i budeš
66 IX  |    pchal, nám líškal – a teraz si sedí s tými Liptáci. My
67 IX  |       nedbá a opovrhujúc nami, si nás ani hore nevezme.“ ~
68 IX  |       tábora páchajú.“ ~„Ľahni si, syn môj, nemaj o mňa toľké
69 IX  |        neodpovedá. – Stanislav si sadne von pri šiatri, bdie
70 IX  |   kaliku urobiť!“ – “Hej, veru si ja nedám ani len frčku vylepiť,
71 X   |       sa von i dnu motá. Dvaja si zasadli za dlhým stolom
72 X   |        dlhým stolom i popíjajú si zo skleničiek, pred nimi
73 X   |   celom šírom svete, u komu by si sa utiekol. Ach, Bože môj
74 X   |        Nuž, chlapci, či by ste si nechceli dač zarobiť?“ ~„
75 X   |         Pán odišiel a sedliaci si zas za stôl posadali, rozprávajúc
76 X   |     len opýtať chceli.“ I zase si sadli k stolu mladý pán
77 XI  |        dovŕšeniu práce vyberie si Stanislav z prostriedku
78 XI  | zaplačú horko. ~Unavený Rákóci si ľahol po večeri a šiel na
79 XI  |     jeho neprítomnosti, pričom si obaja rozprávajú od slova
80 XI  |     priskočí a zaryčí: „Došiel si cieľa, ty zbojník šťastia
81 XI  |        vraný koníček, nepoihrá si už viac šablička tvoja na
82 XI  |    bitku pri Trenčíne, zamenil si tu iba názvy miesta boja.