Cap.

 1 I   |        vy ale naň nedbáte – lebo čo vás doňho, keď odpočívate?
 2 I   |        Dobre, dobre, veď uvidím, čo z teba vychovám a či sa
 3 I   |         od dvoch rokov nevidela, čo ostatný raz do škôl odišiel.
 4 I   |        je to ten samý Stanislav, čo pred dvanástimi roky. A
 5 I   |             Ale otec na to: „Ej, čo tam vymýšľaš, daj mu kus
 6 I   |        to vypije, a potom dosť – čo by sa tak maznal, veď ho
 7 I   |          sa ho matka vypytovala, čo nového vo svete, otec zasa,
 8 I   |          Tökölim a Rákóciovcoch, čo na otca pôsobilo, že od
 9 I   |          chcel mlátiť a rabovať, čo sa mu len zachcelo.“ ~Mladý
10 I   |         je žena v týchto časoch, čo má z nej, iba večnú starosť
11 II  |          a pozobúdzalo všetkých, čo ešte len pred chvíľou v
12 II  |        ihrá v ľahkých obláčkoch, čo sa pustili z neba, akoby
13 II  |        sláva čelo nepremoženého, čo v celom svojom živote pevne
14 II  |      pieskom vysypanom a kvieťa, čo sa až posiaľ kývalo, svedčia,
15 III |           Haj, ba ho neodstúpim, čo by sa hrmen striel do jeho
16 III |         ako tu dáky si odkundes, čo sa nám pod nohy mätie! Ľaľa,
17 III | zemianstvo poznovu hučať začína, čo sa mu neľúbi, že si Böckl
18 III |     všetkých týka a nielen tých, čo troška po latinsky vedia.
19 III |  zmraštiac čelo, nebol zavolal: „Čo to za neporiadok? Či sa
20 III |        sedliak neborák nemá, ani čo by len na raz do úst vstrčil.
21 III |      Illešházy, vstane i vraví: „Čo robíte, páni. – Mohli sme
22 III |          ani hnúť nebudeme môcť. Čo robíte. zle robíte. A vy,
23 IV  |          druhom kúte a nenájduc, čo okom hľadal, vyšiel von
24 IV  |        vašich prázdnych rečí.“ ~„Čo, prázdnych rečí, či sú to
25 IV  |        to podariť chcelo!“ ~„Nuž čo podariť?“ ~„Keby som ju,
26 IV  |     ľúbiť nemôže. Vie ona dobre, čo sa v ňom varí, hoc ešte
27 IV  |    manželkou.“ ~„Nuž ale tvojou? Čo by sto medených okovaných
28 V   |        nebude, nebude, nebude, a čo by mal ešte raz väčšie brucho,
29 V   |       Hej, ba, pán brat, bude, a čo sa vy hneď všetci od jedu
30 V   |         ten vie všade vynájsť, a čo by hneď celá stolica proti
31 V   |         zlomil i s tvojím pánom, čo nás zapredáva, akoby sme
32 V   |        ako psa na svorke vodí, i čo by sa do vás všetkých sto
33 V   |        ten tak vie pravotiť, ako čo by hrachom sypal. Požičiaš
34 V   |         človeku, keď môže robiť, čo sa mu len zapáči a sa mu
35 V   |       ním je vraj slobodno brať, čo len zachceš, a nikto ti
36 V   |       Páni bratia, známo vám je, čo sa onehdy vo Svätom Duchu
37 V   |           i my by sme boli išli, čo by nie,“ zavolajú daktorí. ~
38 VI  |      milí páni, chudobný človek, čo chodí po druhých ľuďoch.“ ~„
39 VI  |       nuž po dobrých ľuďoch, nuž čo kto dá, to vezmem. – I prosil
40 VI  |    odpovedal žobrák fikajúc. ~„A čo tam u vás slýchať,“ opytuje
41 VI  |         opytuje sa jeden vojak, „čo ľud povedá o Rákócim ?“ ~„
42 VI  |        ľud povedá o Rákócim ?“ ~„Čo ľud povedá? – Čo u nás slýchať?
43 VI  |    Rákócim ?“ ~„Čo ľud povedá? – Čo u nás slýchať? Veru sa u
44 VII |            Hí! Ba neprestanem, a čo sa všetci popučíte,“ ~„Teda
45 VII |        dušu rozkazovať nedáme, a čo by sám herko páter sa prišiel. –
46 VII |        dajte,“ ~„Nuž a vám že sa čo robí? – Ale že ma nehnevaj,
47 VII |       nehľadám pre seba, všetko, čo začínam, len k vášmu dobrému
48 VIII|       svojou cestou, každý robí, čo chce; jedni sa cvičia vo
49 VIII|          na zemi ležiaceho. ~„No čo chceš?“ ozve sa tento. ~„
50 VIII|          tvrdej zemi? A či sa ti čo stalo ?“ ~„No nech ju šliak
51 VIII|         si bol? Ako prichádzaš? –Čo nového vo svete?“ ~„Nuž,
52 VIII|          Ale pomysli si, bratko, čo sa ti mi nestalo. Rákóci
53 VIII|         nuž potom by ste vedeli, čo je to bojovať.“ Ale oni
54 VIII|          zo všetkého vyspovedal, čo ako je, i na moj hriešnu
55 VIII|    odpovie druhý, „veď to už len čo je človek, to je človek,
56 VIII|       človek, to ti už taký pán, čo by skorej mohol rozkazovať,
57 VIII|      neškrkne, taká ošemeta ale, čo nemá nič, iba prázdne vrecká
58 IX  |        Liptáci. My môžeme robiť, čo chceme, on na to nič nedbá
59 IX  |    zavolá: „Smrť utekajúcim!“ Na čo všetci traja prvší zavolajú: „
60 IX  |        to tu nejde do žartu,“ na čo tretí: „Vidíte, či som vám
61 IX  |         všetky strany rozpŕchnu, čo im nohy stačia. Prenasledovníci,
62 X   |       vyrezať nemôže. Nuž, kdeže čo vezme hriešny človek, keď
63 X   |          do úst kladieš. Ty rob, čo chceš potom, plač, oni sa
64 X   |          ťa donaha, keď im nemáš čo dať; zo dňa na deň choď
65 X   |        hoc ti to ostatné zhynie, čo ti Pán Boh na poli požehnal.
66 X   |         sa k sedliakom. Počúval, čo hovorili, a keď dovraveli,
67 X   |     mešec na stôl, „a vykonajte, čo vám rozkážem.“ ~Kážte, kážte,
68 X   |          teda, chlapci, viete vy čo, tadiaľto pôjde Rákóci,
69 X   |        až navlas naň ponáša, ako čo by mu z oka vypadol.“ ~„
70 X   |          mi tak mätie – nuž ten, čo ho schytať máme – ale totok,
71 X   |      Rákóci!“ ~„Hybajte, blázni, čo by ten tu robil?“ ~„Hm,
72 X   |         je mu navlas podobný.“ ~„Čo? Choďte do pekla, čo máte
73 X   |             Čo? Choďte do pekla, čo máte statočných ľudí na
74 XI  |         príduc domov, pohliadol, čo sa robí, a zase k vojsku
75 XI  |    bitkách vodilo, a on jej zas, čo porábala doma v jeho neprítomnosti,
76 XI  |       vychoval ho otčim Thököly, čo nezmenila v ňom ani cisárom
77 XI  |     obratne, rýchlo a smelo, pre čo ho nazvali „Bleskom“ Rákócziho.
78 XI  |  nešťastný pád Rákócziho z koňa, čo jeho vojakov vraj tak zdeprimovalo,