Cap.

 1 I   |         mu štyriadvadsať. Keď ti pán ublíži, nepravoť sa s ním,
 2 I   |       túto zase môj nebohý otec, Pán Boh mu daj veselé zmŕtvychvstanie,
 3 I   |       bude sa mu kečka pariť.“ ~„Pán Rákóci sa blíži,“ povedal
 4 III |        sa o zemianskych veciach. Pán povedá: „Páni, držteže sa!“ „
 5 III |          sa!“ „Ej, nebojteže sa, pán brat, veď i my vieme, že
 6 III |       tiež dač dobrého urobili.“ Pán sa pokloní a vbehne do stoličného
 7 III | Illešházy a Böckl, vodca vojska. Pán Illešházy zavolá: „Ustúpte,
 8 III |        rozumieme!“ ~„Dobre máte, pán brat, tak je,“ zavolá moc
 9 III |       moc hlasov, a zapisovateľ, pán Štefan Andaházy takto začne: „
10 III |         ruvanica strhla, keby sa pán Illešházy nebol zo stolca
11 III |     najbližšie dvere. ~Tu župan, pán Mikuláš Illešházy, vstane
12 III |        robíte. zle robíte. A vy, pán Václav, ste najväčšia príčina
13 IV  |          pri kozúbku i premýšľa. Pán Václav len hlavou pokyvuje
14 IV  |         ktorej sa mládež veselí. Pán Václav dáva ruku pánom bratom
15 IV  |          povedala potichu: „Ale, pán kapitán, prosím vás pekne,
16 IV  |        vašu. ~„Ej, nie tak, nie, pán kapitán,“ ozval sa pán Mikuláš, „
17 IV  |           pán kapitán,“ ozval sa pán Mikuláš, „čože by ste vy
18 IV  |   uderilo!“ zakríkne rozpajedený pán Václav. „Nuž ale sa ty opovážiš
19 V   |       kým sme ho nevyvolili, iba pán brat :a pán brat – a teraz?
20 V   |      nevyvolili, iba pán brat :a pán brat – a teraz? Keď nás
21 V   |           ako ho má.“ ~„Hej, ba, pán brat, bude, a čo sa vy hneď
22 V   |        na seba nôž ostríš a tvoj pán ťa ako psa na svorke vodí,
23 V   |  hrmených napralo, vy kujoni!“ ~„Pán brat, to nehovorte, lebo
24 V   |          ja viem, povedal nám to pán Václav, i pán vicešpán v
25 V   |     povedal nám to pán Václav, i pán vicešpán v Okoličnom, keď
26 V   |           až naostatok viceišpán pán Ladislav Okoličáni sa za
27 V   |          Tak je, tak je, nech ho Pán Boh živí!“ zavolali všetci
28 V   |        žijeme, zaňho umierame.“ ~Pán Okoličáni pokývne, krik
29 V   |          slávu Stanislavovi. Len pán Václav, vykrútiac fúzy,
30 V   |   obrazenie!“ zavolajú daktorí. ~Pán Václav ale vyvolá: „I do
31 V   |       nie,“ zavolajú daktorí. ~A pán Okoličáni zase vstane i
32 VI  |           Stoj!“ ~„Pochválen buď Pán Ježiš Kristus,“ vypovie
33 VI  |         vlasov na hlave.“ ~„Ach, Pán Boh milostivý vám odpusť
34 VI  |       chudobnými zostaneme. Komu Pán Boh nedal, tomu kováč neukuje.“ ~„
35 VII |        keď si pomyslí, že sa sám pán Rákóci do jedného poctivého
36 VII |       keď je starejším tak veľký pán. A premysliac si toto, vykrúti
37 VII |        sa, hlavou hrde potriasa. Pán Rákóci ho pritom i ako starého
38 VII |    večeri išla mládež do jednej, pán Rákóci so staršími do druhej
39 VII |          ešte niečo v nej. ~Vtom pán Rákóci káže, aby bolo ticho,
40 VII |          a ktože nám rozkáže!“ ~„Pán Rákóci rozkazuje,“ ~„No
41 VII |           Nuž ale ty mne? – Nuž, pán brat, čože vy chcete ? –
42 VII |       Čože sa vy nazdávate? – Ja pán, ty pán, My sme mu poslušnosť
43 VII |          nazdávate? – Ja pán, ty pán, My sme mu poslušnosť prisahali
44 VII |       azda aj ďalej prišlo, keby pán Václav nebol daktorých najväčšmi
45 VII |      hovoriac: „Ale zapiteže si, pán brat, zapite.“ ~A sebevoľník,
46 VII |          moja duša, vaša milosť, pán brat, akože vás rád vidím!“
47 VIII|          utratiť iných svojich. ~Pán Rákóci sa odobral do Okoličného,
48 VIII|          preč popredku z dediny. Pán Václav podal ruku i manželke,
49 VIII|       svitá; po tábore sa hlasy „pán Rákóci ide, pán Rákóci ide“
50 VIII|        sa hlasy „pán Rákóci ide, pán Rákóci ide“ ozývajú. Tu
51 VIII|           kdeže ste sa tu vzali, pán brat?“ Pomysli si, povedal
52 VIII|          Pomysli si, povedal mi „pán brat“. Tak som sa zo všetkého
53 VIII|      riekol: „No nič sa nebojte, pán brat, všetko to dobre bude,“
54 VIII|         je človek, to ti už taký pán, čo by skorej mohol rozkazovať,
55 VIII| nevyzdvihúvali i nevolali: „Nech Pán Boh živí knieža naše, pána
56 IX  |          naveky.“ ~„Mám, nádeju, pán môj, mocné sú sily naše,“
57 IX  |   milujem a budem ťa milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný
58 IX  |          ťa milovať.“ ~„Pán môj, pán môj!“ žalostí šľachetný
59 IX  |        takže jeden zavolá: „Ale, pán brat, darmo je, načo máme
60 IX  |         zavolá Stanislav. ~„Ale, pán brat,“ tretí povedá, „však
61 X   |        svete, bodaj by to radšej Pán Boh k sebe pobral.“ ~„Veru,
62 X   |       jaj,“ hovorí druhý, „príde pán, dať mu musíš, i plať do
63 X   |         to ostatné zhynie, čo ti Pán Boh na poli požehnal. Tak
64 X   |           Medzitým prišiel jeden pán do izby, obzerajúc sa! zôkol-vôkol,
65 X   |          zarobiť?“ ~„Nuž, akože, pán urodzenký, len keby sme
66 X   |        rozkážem.“ ~Kážte, kážte, pán urodzenký, my všetko vykonáme.“ ~„
67 X   |          viete?“ ~„Dobre, dobre, pán urodzenký.“ ~Pán odišiel
68 X   |          dobre, pán urodzenký.“ ~Pán odišiel a sedliaci si zas
69 X   |     klobúky, pýtajú: „Ale, mladý pán prosíme vás pekne, nehnevajteže
70 X   |          Hm, veď nám povedal ten pán, že tadiaľto pôjde taký
71 X   |           že tadiaľto pôjde taký pán a tento je mu navlas podobný.“ ~„
72 X   |      zase si sadli k stolu mladý pán ale, vyjdúc von z chyže,
73 XI  |      večeri a šiel na odpočinok; pán Mikuláš zabáva hosťov, jeho
74 XI  |    rozprávajú od slova do slova. Pán Mikuláš vošiel so svojou
75 XI  |      šabľu i beží von ku svojim; pán Mikuláš sa schytí a ide