Cap.

 1 I   |            lebo sa nazdá, chudera, že je to ten samý Stanislav,
 2 I   |            nosieval, druhý povedá, že ho v kolíske kolimbával,
 3 I   |          kolimbával, tretí hovorí, že ho učil šabľou zvŕtať, štvrtý
 4 I   |        šabľou zvŕtať, štvrtý vraví že mu kuše zo šindľa robieval,
 5 I   | Rákóciovcoch, čo na otca pôsobilo, že od radosti až do neba rástol
 6 I   |           do neba rástol a kvitol, že takého syna má. Hlavou pokývajúc,
 7 I   |           pána Bočkayho za odmenu, že nepriateľov dobre mastil;
 8 I   |          počujúc slová tie vidiac, že sa syn jeho proti tomu nevzpiera,
 9 I   |             Ja som sa tak utešila, že mi syn dobrú nevestu do
10 I   |            starý sa tak rozhneval, že by sa bol až do božieho
11 II  |         hlávku pozdvihuje. Poznať, že v dome mladej dcéry nieto
12 II  |          dome mladej dcéry nieto a že stará pani radšej sadí a
13 II  |          usmievajúc sa od radosti, že jej všetko tak pekne kvitne,
14 II  |            posiaľ kývalo, svedčia, že tam dakto byť musel. A šuhaj
15 III |          pán brat, veď i my vieme, že ste nám dakedy tiež dač
16 III |           začína, čo sa mu neľúbi, že si Böckl skoro na prvšie
17 III |           počuli, a teší ma veľmi, že ste sa v tak hojnom počte
18 III |      svojho kráľa umierať hotový.  Že mnohé vojny s Turci a inými
19 III |    spoločníkmi svojimi, vidiacimi. že to o ich kožu ide, opustil
20 III |        istotu nemáme, lebo vidíte. že sme slabí bez pomoci, a
21 III |           krku. i zviaže nám ruky, že sa ani hnúť nebudeme môcť.
22 IV  |           skoro všetci navštívili, že potom pôjdu do Tatier na
23 IV  |          im tak všeličo rozprávať, že to bola len milá vec počúvať. –
24 IV  |        ozve: „Hm, to sa mi nepáči, že sa ten chlapec vždy tak
25 IV  |           ho sklopí, z čoho vídať, že jej to nie milé, keď jej
26 IV  |          rada by nevravela vidiac, že sa to tomuto ľúbiť nemôže.
27 IV  |         ďalej fačkuje, i smeje sa, že ho naostatok Anička, od
28 IV  |         zhromaždením tuná povedám, že od tejto chvíle je panna
29 V   |       stolica proti nemu bola. – A že je skúpy a pyšný? – Hej,
30 V   |         dušu tak o tú stenu capím, že sa hneď na ňu prilepíte.
31 V   |       preto som i sem prišiel; ale že takej hlavy v celom vidieku,
32 V   |            ti pomaly tak navlečie, že peňazí nedostane i ubijú
33 V   |           zložiť za právo i za to, že ťa vraj tým obrazil, keď
34 V   |       straniva tých procesov boli, že Nemci z nás chcú sedliakov
35 V   |            obetoval, lebo povedám, že sme zo všetkých strán vojskom
36 V   |            pozeral do zeme vidiac, že to tu veru nejde do žartu,
37 V   |          tu veru nejde do žartu, i že tu nielen trocha kriku treba,
38 V   |            šuhaj ten Stanislav.“ ~„Že je vraj syn sveta,“ odvetí
39 VI  |      neviem, o čom vec ide – Viem, že sa i vy každý deň modlíte:
40 VII |          len predsa hnevá na syna, že sa ženil, i vraví: „No veď
41 VII |           premení, keď si pomyslí, že sa sám pán Rákóci do jedného
42 VII |     príbytku uponížil, i nazdá sa, že je to len predsa nie hocaká
43 VII |       povedať, dajte,“ ~„Nuž a vám že sa čo robí? – Ale že ma
44 VII |           vám že sa čo robí? – Ale že ma nehnevaj, lebo ak ťa
45 VII |         tým väčšia je radosť moja, že ste vy mňa sami požiadali,
46 VIII|           očiach hrajú, preto ale, že sa nesvedčí dávať najavo
47 VIII|          Berčéni sa ti už nazdáva, že je už celý svet  jeho, už
48 VIII|          ti mu také rohy narástli, že chce nimi každého strcať.
49 VIII|          on sa ti nadul a povedal, že do temnice. – Aha, toľko
50 VIII|           zaleje i obsekám mu uši, že mu bude dosť.“ ~„Nuž a čože
51 VIII|          tu začnú naše ženy smiať, že vraj dajtimibože za vojaka!
52 VIII|        dušu som mu i to nezamlčal, že ja jemu hockedy, ale Berčénimu
53 VIII|         svet jeho, a môže rád byť, že s ním bojovať chceme.“ ~
54 IX  |     predkovia, a nestar sa o ľudí, že sú ti nie ku golieru prišití.“ ~
55 IX  |        neodhodilo; ale to ma bolí, že nás zanedbáva – dobre –
56 IX  |        milší ako cudzí, keď vidím, že by som i s obetovaním seba
57 IX  |          očami len povedať môžete, že je odpor daromný.“ ~„Hanbite
58 IX  |             veď som ja to nevedel, že to tu tak naozaj bude,“
59 X   |         som, im ich veci viezol, a že som viacej nemal na čom
60 X   |           tom svete? – Už ja viem, že my chudobní ľudia len tak
61 X   |          druhému, vypovie: „Škoda, že sme až domov vydržať nemohli,
62 X   |           veď nám povedal ten pán, že tadiaľto pôjde taký pán
63 X   |   zastavovať? Tak vás vyochládzam, že vám bude dosť.“ ~„No, no,
64 XI  |    poturňanských trvalo, stalo sa, že Hajster kázal ľudu svojmu
65 XI  |      schytí a ide bojovať, cítiac, že to Nemci vtrhli do dediny.
66 XI  |        šťastia môjho, nazdajúc sa, že my od strachu utekáme, i
67 XI  |         uderí mečom do Böckla tak, že sa tento, zvalí, škrípuc
68 XI  |        často; ľudia umelí hovoria, že je to vraj fatamorgána tak,
69 XI  |        povstalcov. Tradícia tvrdí, že prehru kurucov zavinil nešťastný
70 XI  |     vojakov vraj tak zdeprimovalo, že sa dali na útek. No Oczkay