Cap.

 1 I   |       tom dosť.“ ~Ale syn radšej len mater poslúchol a jedol
 2 I   |        hýbe. Stanislav na všetko len krátko odpovedal a rozprával
 3 I   |      klinca a nauč ho móresu, bo len tak dobre vyjdeš na tomto
 4 I   |         Vtedy mohol človek, koho len chcel mlátiť a rabovať,
 5 I   |       mlátiť a rabovať, čo sa mu len zachcelo.“ ~Mladý šuhaj,
 6 I   |      dobre,“ hovorí starý, „nech len príde. Pôjdeme obaja pod
 7 I   |        večnú starosť a trápenie. Len mu uviaž: húžvu na krk a
 8 II  |    pozobúdzalo všetkých, čo ešte len pred chvíľou v tuhom sne
 9 II  |         Jej biele ranné hábky sa len tak zahrávajú s tichým vetríkom
10 II  |         vetríkom jej tvárička sa len tak ligoce od slniečka,
11 II  |         zhliadnuc ho, utíchlo, a len kedy-tedy naň očkom zahodiac,
12 III |   sebevoľné zemianstvo, naň tiež len bokom pozerajúc, akoby sa
13 III |          neborák nemá, ani čo by len na raz do úst vstrčil. A
14 IV  |         páčilo, usmiala sa i „no len, no, dobre, dobre“ odpovedala,
15 IV  |    všeličo rozprávať, že to bola len milá vec počúvať. – Vtom
16 IV  |   kozúbku i premýšľa. Pán Václav len hlavou pokyvuje i vždy dač
17 IV  |       zísť mal, a zase sa predsa len vždy obzerá na tie miesta,
18 IV  |        reči mladej čeľade. Böckl len i ďalej fačkuje, i smeje
19 IV  |    zavolá prudko na Stanislava. „Len zato si ju ty musíš vziať,
20 V   |       nám povedal: „Páni bratia, len dobre kričte po mojej strane
21 V   |          dostanete peňazí, koľko len zažiadate, a vašich synov
22 V   |        prisúdi. – A či je to nie len svet žiť človeku, keď môže
23 V   |         keď môže robiť, čo sa mu len zapáči a sa mu pritom ani
24 V   |      Rákócim ale si nemusíte ani len frčku dať vylepiť a máte
25 V   |        je vraj slobodno brať, čo len zachceš, a nikto ti len
26 V   |          len zachceš, a nikto ti len ani slova nepovie. Za peniaze
27 V   |      Bohu, či čertovi, keď je to len nie cudzí. ~„Páni bratia,
28 V   |    hlasom na slávu Stanislavovi. Len pán Václav, vykrútiac fúzy,
29 V   |        ku druhému: „Je to predsa len hodný šuhaj ten Stanislav.“ ~„
30 VI  |      drobčiacich vojakov; stromy len tak kvitnú od mrazu, a ľudia
31 VI  |         zhrbený, bradatý žobrák; len tak vzdychá pod ťarchou
32 VI  |      všetky strany, i neujde ani len to najmenšie zašuštenie
33 VI  |    slýchať? Veru sa u nás všetko len pri starom mätie. A nuž
34 VI  |        už my to, chudobní ľudia, len vždy chudobnými zostaneme.
35 VII |         Václava začali. Starý sa len predsa hnevá na syna, že
36 VII |         No veď si mi ty vykonal, len to mi. chýbalo, teraz sa
37 VII |         chýbalo, teraz sa ti. už len ani z domu nepohne, a tak
38 VII |         nepohne, a tak ja predsa len s mojimi zlatými sny na
39 VII |   uponížil, i nazdá sa, že je to len predsa nie hocaká svadba,
40 VII |         rozkazuje,“ ~„No nech si len rozkazuje doma, či vieš?
41 VII |  rozkazovať nedáme.“ A potom zas len výskajú a drobčia; ale zasa
42 VII |        seba, všetko, čo začínam, len k vášmu dobrému smerovať
43 VIII|        požila; a tak sa ešte ani len neosmelí ho prosiť, aby
44 VIII|        vás nezdržujem, choďte si len, choďte, veď je vám všetko
45 VIII|        som dobrý, nekážem mu ani len sa ma dotknúť, lebo mu všetky
46 VIII|          to bojovať.“ Ale oni sa len smiali, a ja som si pomyslel,
47 VIII|        odpovie druhý, „veď to už len čo je človek, to je človek,
48 IX  | zavalenom. Celé vojsko odpočíva, len Václav a Stanislav sú sami
49 IX  |         časov očakával. ~I ďalej len sedí a sedí, ale oko jeho
50 IX  |  prehovorí Stanislav, „zvíťazíš, len sa chráň Berčéniho a Očkaja.
51 IX  |         uráža Rákóci? Predtým sa len nám pchal, nám líškal –
52 IX  |     zakričí hrozne, až sa všetko len tak ozýva, i rúti sa ako
53 IX  |           tretí povedá, „však to len sprostejším tak hovoríte,
54 IX  |         nami, medzi štyrmi očami len povedať môžete, že je odpor
55 IX  |        Hej, veru si ja nedám ani len frčku vylepiť, veď som nie
56 IX  |    považské okolie; teraz už oko len ťažko uvidí kde-tu zúfanlivého
57 IX  |     smrťami odkupujúceho. Rákóci len seká a tlčie, Stanislav
58 X   |         vraví jeden, „načo sú to len chudobní ľudia na svete,
59 X   |     neurodí, zárobčeku žiadneho, len vždy plať a plať, a keď
60 X   |       neopýta, či máš, či nemáš, len daj, a keď nemáš, ostatnú
61 X   |       každý ho sužuje, ako sa mu len páči. Keď sa zachce kurucovi
62 X   |       drahý, úprimný,  kedyže to len lepšie bude na tom svete? –
63 X   |       viem, že my chudobní ľudia len tak hynúť musíme a nikoho,
64 X   |       Nuž, akože, pán urodzenký, len keby sme mali kde, veď dobreže
65 X   |          akože sa on tam volá? – Len sa mi tak mätie – nuž ten,
66 X   |         hnevať, veď sme sa my to len opýtať chceli.“ I zase si
67 XI  |        daromné, bo streľba zhora len hučí, oheň z diel i pušiek
68 XI  |  zrovnaná i neušla tam smrti ani len jedna živá duša. Stalo sa