Cap.

 1 I   |          naňho obhliadnite i vezmite ho pod svoje mocné krídla!“ ~
 2 I   |              naň radostne pozerá; už ho od dvoch rokov nevidela,
 3 I   |              do škôl odišiel. Hladká ho po hlave, prituľuje ho k
 4 I   |        Hladká ho po hlave, prituľuje ho k srdcu a mazná sa s ním,
 5 I   |          Jeden spomína tie časy, keď ho na rukách nosieval, druhý
 6 I   |           nosieval, druhý povedá, že ho v kolíske kolimbával, tretí
 7 I   |         kolimbával, tretí hovorí, že ho učil šabľou zvŕtať, štvrtý
 8 I   |       vymýšľaš, daj mu kus mäsa, keď ho máš, potom nech si pohár
 9 I   |             čo by sa tak maznal, veď ho čert do rána nevezme; i
10 I   |         veľkou chuťou. Pri večeri sa ho matka vypytovala, čo nového
11 I   |         Zosním šabľu z klinca a nauč ho móresu, bo len tak dobre
12 I   |      vojenských veciach, opytoval sa ho o Bočkaym, Betlenovi, Tökölim
13 I   |             božieho rána vadil, keby ho Stanislav nebol prosil,
14 I   |          Stanislav nebol prosil, aby ho pustili spať.~~
15 II  |            strom, aby susedka zazrúc ho neušla, a tak aby na ňu
16 II  |              zôkol-vôkol a zhliadnuc ho, utíchlo, a len kedy-tedy
17 III |          bratia, ustúpte!“ ~„Haj, ba ho neodstúpim, čo by sa hrmen
18 III |         prístupu nedajú! Vyochládzaj ho, vyochládzaj! Lap ho, lap,
19 III |     Vyochládzaj ho, vyochládzaj! Lap ho, lap, či ho vidíš, ako sa
20 III |         vyochládzaj! Lap ho, lap, či ho vidíš, ako sa nám vysmieva!
21 III |             ako sa nám vysmieva! Sem ho, sem medzi prsty!“ – A tu
22 III |              celé zhromaždenie a nik ho viac utíšiť nemôže. I nebolo
23 IV  |       zabával pánov, prosil ich, aby ho skoro všetci navštívili,
24 IV  |    rozprávali, i zazerajú naň, akoby ho zjesť chceli, bo im v žalúdku
25 IV  |            ti on i tam narastie, kde ho nezaseješ, už ti on musí
26 IV  |              uši Turkom a potom, keď ho svet ako-tak pozná, nech
27 IV  |            otáča zôkol-vôkol a všade ho plno. Stanislav pozrie kedy-nekedy
28 IV  |          očkom zahodí, hoc hneď nato ho sklopí, z čoho vídať, že
29 IV  |              fačkuje, i smeje sa, že ho naostatok Anička, od ktorej
30 IV  |            zemianstvo kričiac: „Zabi ho, zabi ho, holomka!“ i valí
31 IV  |              kričiac: „Zabi ho, zabi ho, holomka!“ i valí sa naňho.
32 V   |          nedá. Hej, predtým, kým sme ho nevyvolili, iba pán brat :
33 V   |          ešte raz väčšie brucho, ako ho má.“ ~„Hej, ba, pán brat,
34 V   |             peňazí nedostane i ubijú ho a plakať mu nedajú, i musí
35 V   |                 Tak je, tak je, nech ho Pán Boh živí!“ zavolali
36 V   |            Ej, nie je tomu tak; doma ho nevesta čaká a on ide preč
37 VI  |              mu tú tanistru! Zajmite ho!“ kričia vojaci jeden na
38 VI  |          jeden na druhého i strácajú ho sem-tam. Jeden mu z pliec
39 VI  |             tanistru odtrhuje, druhý ho pästikuje, tretí ho chytí
40 VI  |            druhý ho pästikuje, tretí ho chytí za šedivú bradu hovoriac: „
41 VI  |          Prisahaj, holomok,“ i dobre ho zakváče, takže mu brada
42 VI  |             na plecia i bežal, akoby ho hnal. Vojaci ho nato dosť
43 VI  |         bežal, akoby ho hnal. Vojaci ho nato dosť naháňali, ale
44 VII |            hrde potriasa. Pán Rákóci ho pritom i ako starého známeho,
45 VII |              móres naučiť, tak ťa ja ho naučím.“ ~„I bolo by azda
46 VII |             na slávu zavolalo. Potom ho daktorí na ruky schytia
47 VIII|            Rákóciho stávajúcim, a má ho utratiť prvej, akoby sa
48 VIII|             sa ešte ani len neosmelí ho prosiť, aby doma zostal,
49 VIII|              všetky zuby vybijem, až ho krvavá polievka zaleje i
50 VIII|        vojsko stojí nepohnute, akoby ho k zemi prikoval, bo ho Rákóci
51 VIII|         akoby ho k zemi prikoval, bo ho Rákóci už naučil poslúchať.
52 VIII|      kdekoľvek sa s ním zísť, ale my ho predsa predísť musíme, aby
53 IX  |             ďalej a ďalej. Duša jeho ho ženie ku Váhu, i stratí
54 IX  |             zanedbáva – dobre – i my ho môžeme zanedbať.“ ~„Dobre,
55 IX  |          šiatra vodcu svojho, i budí ho: „Pane, vstávaj a hľaď na
56 IX  |              potokom tečie, takže by ho ani nebolo poznať dorúbaného,
57 X   |              Pánu Bohu. obrátiť, keď ho na svete všetko opustilo. ~„
58 X   |             ani v noci pokoja, každý ho sužuje, ako sa mu len páči.
59 X   |          iste pôjde touto cestou, vy ho zlapajte i dostanete ešte
60 X   |              krčmárku; a sedliaci sa ho, zložiac klobúky, pýtajú: „
61 X   |              tak mätie – nuž ten, čo ho schytať máme – ale totok,
62 XI  |              Anička to vidiac, hladí ho po tvári, hľadí dnu do očú,
63 XI  |             hľadí dnu do očú, hladká ho po lícach i hlave – a zabudne
64 XI  |             celý široký svet. Ona sa ho vypytuje, ako sa mu v bitkách
65 XI  |        habsburskej dynastie vychoval ho otčim Thököly, čo nezmenila
66 XI  | nepriateľstva voči cisárovi uväznili ho vo Viedenskom  Novom Meste,
67 XI  |               rýchlo a smelo, pre čo ho nazvali „Bleskom“ Rákócziho.
68 XI  |         vojenských službách. R. 1710 ho kuruci zajali a popravili