bold = Main text
Cap. grey = Comment text
1 I | Tak vítal velebné Tatry z cudziny sa domov vracajúci
2 I | Dobre, dobre, veď uvidím, čo z teba vychovám a či sa nebudem
3 I | nač je to? Zosním šabľu z klinca a nauč ho móresu,
4 I | veselé zmŕtvychvstanie, z Bystrice doniesol, keď Bethlena
5 I | si šedivé fúzy, napil sa z plného pohára i zase ďalej
6 I | žena v týchto časoch, čo má z nej, iba večnú starosť a
7 I | potom budeš mať potešenie z milého synáčka. Ba, nech
8 II | spišských hôr ako väzeň z temnice vyskočilo a svojou
9 II | na pašu. ~Starý, vysoký, z dreva zbudovaný dom stojí
10 II | dediny, okolo neho sú i z druhej strany iné zemianske
11 II | naboku stojí malá záhradka a z nej pekný výhľad na Tatry.
12 II | obláčkoch, čo sa pustili z neba, akoby Tatry pobozkať
13 III | Böckla, slobodného pána z Čavy, slávneho pluku Valskehlianskeho
14 III | sa mu ale, alebo ktorému z ľudí jeho ublížiť opovážil,
15 III | exekúciu posielajú. aby z nás vysilil to, k čomu chuti
16 III(1)| Doslovne: My Karol VI. Z božej milosti cisár rímsky ...
17 IV | najmilšou zábavou priadky, z dom do domu odbavované,
18 IV | mladých pánov i dievčat, i z dediny, i z okolia, bo miesto
19 IV | i dievčat, i z dediny, i z okolia, bo miesto toto mnoho
20 IV | Böckl behá ako pochabý z izby. Keď príde medzi pánov
21 IV | od hnevu; on ale, nič si z toho nerobiac, beží do druhej
22 IV | Panenky sa nepýtajú, či on z tej, lebo tamtej strany,
23 IV | hoc hneď nato ho sklopí, z čoho vídať, že jej to nie
24 IV | Böckl sa prudko vyrútil z izby, trúby zavreštia na
25 IV | Roztratené zemianstvo sa skrýva i z kútov na vojsko nápady robí.
26 IV | preklínajúc zemanov, letí z dediny za svojimi. ~
27 V | zlatých a vyženieš veliteľa z domu, keď si príde dlh pýtať,
28 V | procesov boli, že Nemci z nás chcú sedliakov porobiť.
29 V | za pánom Rákócim. Dakto z nás musí ísť za ním, ale
30 V | vojskom obklúčení. Kto sa teda z vás, páni, dobrovoľne na
31 VI | zimy. A predsa nemecké sem z Levoče poslané vojsko, aby
32 VI | Štrby Matejovie, tam tých z dolného konca. Či ste už
33 VI | strácajú ho sem-tam. Jeden mu z pliec tanistru odtrhuje,
34 VII | teraz sa ti. už len ani z domu nepohne, a tak ja predsa
35 VII | bolo ticho, a tak daktorí z pánov skočia medzi tančiacich
36 VIII | sa ale schádza zemianstvo z horného vidieka i netrpezlive
37 VIII | raz a ubieha preč popredku z dediny. Pán Václav podal
38 VIII | Zbohom!“ I vypadne im slza z očí, bo zrak ich nevidí
39 VIII | zemi i bez starosti si kúri z dýmky svojej, tu hrdý zeman
40 VIII | vzal, hriešna duša, či si z duba spadol a či ťa búrka
41 IX | daj prehovoriť; čože máš z toho víťazstva, hoc bude
42 IX | I všetci traja ubiehajú z poľa do svojich šiatrov. ~
43 IX | podsekávané, padajú mŕtvi i z jednej, i z druhej strany;
44 IX | padajú mŕtvi i z jednej, i z druhej strany; vojská sa
45 IX | očima starý Václav, až iskry z nich pršiace vôkol a vôkol
46 IX | sa medzi nepriateľom; krv z neho potokom tečie, takže
47 IX | postupujú. – Naposledok spadne z koňa, šabľa mu vypadne z
48 IX | z koňa, šabľa mu vypadne z ruky, zazvoniac mu pesničku
49 IX | nazad zostávajúc a preč z poľa utekajúc. ~„Ja, veď
50 IX | koníka Rákóciho i ubieha z poľa tak unáša nasilu pána
51 IX | unáša nasilu pána svojho z nebezpečenstva. ~
52 X | Bože môj, však tiež nič z tela vyrezať nemôže. Nuž,
53 X | nemáš, ostatnú smidku ti z ruky vytrhnú, ktorú do úst
54 X | naň ponáša, ako čo by mu z oka vypadol.“ ~„I mne sa
55 X | I prišiel zas mladší z pánov, hľadajúc krčmárku;
56 X | mladý pán ale, vyjdúc von z chyže, za chvíľu uháňa so
57 XI | či stíhajúc Rákóciho, či z osobitných vlastných príčin.
58 XI | streľba zhora len hučí, oheň z diel i pušiek sa liští a
59 XI | práce vyberie si Stanislav z prostriedku svojich najhodnejších
60 XI | začervenalo radosťou. Milý prišiel z bojov a hádam teraz už tak
61 XI | povstalca pravdepodobne z čias Dóžovho sedliackeho
62 XI | Menšie vojsko Rákócziho z bojišťa síce ustúpilo, ale
63 XI | nešťastný pád Rákócziho z koňa, čo jeho vojakov vraj
|