Cap.

 1 I   |       Vysoké Tatry, vlasť moja, už spíte a driemete v tichote,
 2 I   |       tiež naň radostne pozerá; už ho od dvoch rokov nevidela,
 3 II  | zemianske domy. V dome tomto sa už všetko pohybuje, čeliadka
 4 II  |        spozorovalo. – Nevidí ju už šuhaj, ale mokrá hriadka,
 5 II  |         tak sa díva – až keď sa už dosť a darmo nadíval, išiel,
 6 III |    hľadajúc iných, a keď sa ich už hodná kopa nazbierala, zhovárajú
 7 IV  |      chlapec vždy tak túla, hm, už ti on i tam narastie, kde
 8 IV  |     narastie, kde ho nezaseješ, už ti on musí byť pri každej
 9 IV  |    dcéry uhliadnuť. Na to ti je už priam hotový – no ale počkaj!“ ~„
10 IV  |    zbadá, nie mu je viac treba, už ono vie, odkiaľ vietor dúcha. ~
11 V   |  paprčiť. Ved' ti nám ten oplan už viac ani dobrého slova nedá.
12 V   |         nevyženie; preto sme mu už neraz :zavolali: ,Počkaj,
13 V   |       nie cudzí. ~„Páni bratia, už sa schádzajú páni, už je
14 V   |   bratia, už sa schádzajú páni, už je čas!“ zakričí dakto.
15 V   |        dovliecť. Od Zvolena sme už celkom odseknutí, Spiš nepriatelia
16 V   |      nech sa stane vôľa božia – už sa naspäť do starej koľaje
17 VI  |         z dolného konca. Či ste už kedy boli, mladí páni, v
18 VI  |      tak, lebo tak psotu trieť; už my to, chudobní ľudia, len
19 VII |    zložilo až na dakoľko pánov. Už Rákóci poslal všetko vojsko
20 VII |     jedného pána k druhému i je už všade ako doma. ~Tak je
21 VII |       mi. chýbalo, teraz sa ti. už len ani z domu nepohne,
22 VII |  neprestáva. Jeden tančí, druhý už ledva hľadí, tretí kľaje,
23 VII |          lebo ako som počul, sa už hýbe od Prešporka s Rakúšany;
24 VIII|      zavolá: „Ja, nemaznajte sa už toľko – poď – zbohom !“ ~„
25 VIII|  potecha drahá, úprimná –veď ty už viac živú nenájdeš svoju
26 VIII|         očí, bo zrak ich nevidí už tých, za ktorými túži. Iba
27 VIII|           Vstávaj hore, leňoch, už trúbia.“ ~„Nechže si tam
28 VIII|      búrka priniesla, veď ťa tu už od dakoľko dní dal Berčéni
29 VIII|      sľúbili; ale Berčéni sa ti už nazdáva, že je už celý svet 
30 VIII|         sa ti už nazdáva, že je už celý svet  jeho, už ti mu
31 VIII|       že je už celý svet  jeho, už ti mu také rohy narástli,
32 VIII|          odpovie druhý, „veď to už len čo je človek, to je
33 VIII|     človek, to je človek, to ti už taký pán, čo by skorej mohol
34 VIII|     zemi prikoval, bo ho Rákóci už naučil poslúchať. Keď sa
35 VIII|    udatní bojovníci! Hajster sa už pohol oproti nám, a nám
36 VIII|        pohneme sa vo meno božie už skoro.“ ~Tu zahučali bubny,
37 IX  |       zajtra my panovať budeme. Už sme beztoho bezpeční, odpustenie
38 IX  |   bezpeční, odpustenie cisárske už mám v ruke a ešte k tomu
39 IX  |        pesničku pohrebnú, a keď už tak leží, zavolá posledný
40 IX  |     poďme radšej domov!“ – „No, už nás, vezú.“ – „Ľaľa, či
41 IX  |  pokrylo považské okolie; teraz už oko len ťažko uvidí kde-tu
42 X   |     lepšie bude na tom svete? – Už ja viem, že my chudobní
43 X   |      stôl posadali, rozprávajúc už omnoho veselšie ako predtým.
44 XI  |        Liptova so svojím ľudom, už či stíhajúc Rákóciho, či
45 XI  |   prišlo vojsko spoza Tisy, ale už neskoro, za ním do Trenčína,
46 XI  |     ktorým milé krásne slniečko už zhasínať začína. ~Akoby
47 XI  |         práce a málo odpočinku. Už je všetko ticho, ale sviece
48 XI  |       ktorej oblednuté líčko sa už začervenalo radosťou. Milý
49 XI  |   prišiel z bojov a hádam teraz už tak ako predtým nebude,
50 XI  |           a zabudne i ona, i on už akoby na celý široký svet.
51 XI  |         ležíš zabitý, nebude ťa už viac na vojnu nosievať tvoj
52 XI  |      vraný koníček, nepoihrá si už viac šablička tvoja na krkoch
53 XI  |       nepriateľských, nezaplače už nad tebou žiadna živá duša
54 XI  |       živá duša na svete, bo sú už všetci milí tvoji tiež na
55 XI  |         roku 1709. ~* ~Nepoznať už viacej ani šľaku po Svätom
56 XI  |       ich, neurobí koniec vojne už dávno zahynulých bojovníkov.
57 XI  |         dali na útek. No Oczkay už vtedy vyjednával s cisárskymi,